Vedeli ste, že pavúky dokážu ušetriť poľnohospodárom prostriedky tým, že prirodzene regulujú škodcov? V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s arachnológom Pavlom Purgatom z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i. o tom, prečo sa pavúkov bojíme a prečo by sme ich mali skôr chrániť. Vysvetľuje, že strach z pavúkov je často strachom z neznámeho a môže mať aj evolučné korene. Dozviete sa, koľko druhov pavúkov žije na Slovensku a prečo je naša krajina v tomto smere výnimočná.
Hovoríme aj o mokradiach, ktoré patria medzi najohrozenejšie, ale zároveň najbohatšie ekosystémy Európy. Pavúky podľa vedca slúžia ako bioindikátory a dokážu prezradiť, v akom stave je krajina. Podcast sa dotýka aj klimatickej zmeny a presunu stredomorských druhov do našich zemepisných šírok.
Rozoberáme mediálne známu čiernu vdovu a vysvetľujeme, prečo panika pri tomto pavúčikovi nie je namieste. Zistíte, ako vyzerá výskum pavúkov v teréne aj v laboratóriu a prečo sú niektoré druhy ťažko určiteľné. Pavol Purgat približuje aj pozoruhodný príbeh jediného vodného pavúka na svete. A prezradí aj to, ako pavúky chutia.
Vypočujte si epizódu o živočíchoch, ktoré sú dôležitejšie, než sa na prvý pohľad zdá.
Rozhovor s Pavlom Purgatom môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
Vedeli ste, že pavúky dokážu ušetriť poľnohospodárom prostriedky tým, že prirodzene regulujú škodcov? V novej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa rozprávame s arachnológom Pavlom Purgatom z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i. o tom, prečo sa pavúkov bojíme a prečo by sme ich mali skôr chrániť. Vysvetľuje, že strach z pavúkov je často strachom z neznámeho a môže mať aj evolučné korene. Dozviete sa, koľko druhov pavúkov žije na Slovensku a prečo je naša krajina v tomto smere výnimočná.
Hovoríme aj o mokradiach, ktoré patria medzi najohrozenejšie, ale zároveň najbohatšie ekosystémy Európy. Pavúky podľa vedca slúžia ako bioindikátory a dokážu prezradiť, v akom stave je krajina. Podcast sa dotýka aj klimatickej zmeny a presunu stredomorských druhov do našich zemepisných šírok.
Rozoberáme mediálne známu čiernu vdovu a vysvetľujeme, prečo panika pri tomto pavúčikovi nie je namieste. Zistíte, ako vyzerá výskum pavúkov v teréne aj v laboratóriu a prečo sú niektoré druhy ťažko určiteľné. Pavol Purgat približuje aj pozoruhodný príbeh jediného vodného pavúka na svete. A prezradí aj to, ako pavúky chutia.
Vypočujte si epizódu o živočíchoch, ktoré sú dôležitejšie, než sa na prvý pohľad zdá.
Rozhovor s Pavlom Purgatom môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
Vedeli ste, že ílové minerály, ktoré si spájame s hlinou či keramikou, môžu pomáhať v boji proti nebezpečným baktériám? Ako dokáže svetlo v kombinácii s vhodným materiálom ničiť biofilmy, ktoré odolávajú antibiotikám? A prečo sú práve prírodné, netoxické materiály takým sľubným riešením pre medicínu? V tejto epizóde Vedeckého podcastu SAV vedec Juraj Bujdák z Ústavu anorganickej chémie SAV, v. v. i. vysvetľuje, ako sa ílové minerály využívajú v moderných antibakteriálnych povrchoch. Hovorí o spolupráci chémie, mikrobiológie a fotochemických prístupov. Rozpráva o tom, prečo biofilmy predstavujú veľký problém v nemocniciach. Približuje výskum fotosenzibilizátorov, ktoré sa aktivujú svetlom.
Vrátime sa aj k jeho starším výskumom o vzniku života na Zemi. Dozviete sa, akú úlohu mohli zohrávať ílové minerály v chemickej evolúcii.
Rozhovor s Dušanom Tomkom môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
Vedeli ste, že ílové minerály, ktoré si spájame s hlinou či keramikou, môžu pomáhať v boji proti nebezpečným baktériám? Ako dokáže svetlo v kombinácii s vhodným materiálom ničiť biofilmy, ktoré odolávajú antibiotikám? A prečo sú práve prírodné, netoxické materiály takým sľubným riešením pre medicínu? V tejto epizóde Vedeckého podcastu SAV vedec Juraj Bujdák z Ústavu anorganickej chémie SAV, v. v. i. vysvetľuje, ako sa ílové minerály využívajú v moderných antibakteriálnych povrchoch. Hovorí o spolupráci chémie, mikrobiológie a fotochemických prístupov. Rozpráva o tom, prečo biofilmy predstavujú veľký problém v nemocniciach. Približuje výskum fotosenzibilizátorov, ktoré sa aktivujú svetlom.
Vrátime sa aj k jeho starším výskumom o vzniku života na Zemi. Dozviete sa, akú úlohu mohli zohrávať ílové minerály v chemickej evolúcii.
Rozhovor s Dušanom Tomkom môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
Vedeli ste, že jazyk môže rozhodovať o tom, komu veríme a koho považujeme za kompetentného? Že spôsob, akým hovoríme alebo píšeme, môže posilňovať nerovnosti aj bez zlého úmyslu? A že jazyk nie je len súbor gramatických pravidiel, ale nástroj moci, identity a vzťahov?
V poslednej epizóde Vedeckého podcastu SAV v tomto roku sa pozrieme na jazyk z perspektívy, ktorá presahuje učebnice. V našom štúdiu sme privítali Dr. Jaroslavu Rusinkovú a Dr. Romana Sookyho z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., ktorí patria do autorského kolektívu brožúry edície Otvorená akadémia "Ako jazykom (ne)ubližujeme".
V rozhovore sa dozviete, čo je jazyková diskriminácia a prečo ju často ani nevnímame. Ako hodnotíme ľudí podľa prejavu a prečo si jazyk mylne spájame s inteligenciou. V rozhovore sa dotkneme aj online komunikácie, kde slová ľahšie zraňujú a strácajú ľudský rozmer. Otvoríme tému dezinformácií, propagandy a manipulácie prostredníctvom jazyka.
Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie našej epizódy na Youtube kanáli SAV. :)
Vedeli ste, že jazyk môže rozhodovať o tom, komu veríme a koho považujeme za kompetentného? Že spôsob, akým hovoríme alebo píšeme, môže posilňovať nerovnosti aj bez zlého úmyslu? A že jazyk nie je len súbor gramatických pravidiel, ale nástroj moci, identity a vzťahov?
V poslednej epizóde Vedeckého podcastu SAV v tomto roku sa pozrieme na jazyk z perspektívy, ktorá presahuje učebnice. V našom štúdiu sme privítali Dr. Jaroslavu Rusinkovú a Dr. Romana Sookyho z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., ktorí patria do autorského kolektívu brožúry edície Otvorená akadémia "Ako jazykom (ne)ubližujeme".
V rozhovore sa dozviete, čo je jazyková diskriminácia a prečo ju často ani nevnímame. Ako hodnotíme ľudí podľa prejavu a prečo si jazyk mylne spájame s inteligenciou. V rozhovore sa dotkneme aj online komunikácie, kde slová ľahšie zraňujú a strácajú ľudský rozmer. Otvoríme tému dezinformácií, propagandy a manipulácie prostredníctvom jazyka.
Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie našej epizódy na Youtube kanáli SAV. :)
Za hosťom tejto epizódy Vedeckého podcastu SAV sme sa vydali do výšky 1786 metrov nad morom na observatórium Astronomického ústavu SAV, v. v. i. na Skalnatom plese. Privítal nás tu astronóm Dušan Tomko, ktorý sleduje stopy vesmíru dopadajúce na Zem. V rozhovore nám priblížil históriu observatória a prácu vedcov, ktorí skúmajú medziplanetárnu hmotu.
Doktor Tomko vysvetlil rozdiel medzi meteorom, meteoroidom a meteoritom, hovoril o fyzike ich preletu atmosférou a uvoľňovania častíc a o tom, ako vďaka spektrálnym kamerám odborníci odhaľujú ich chemické zloženie.
Vrátil sa aj k príbehu známeho meteoritu Košice, ktorý slovenskí astronómovia našli v roku 2010. Priblížil, ako ho spolu s kolegami hľadal v lokalitách podľa pomerne presných matematických výpočtov. Tento meteorit patrí medzi malú hŕstku tých, ktoré majú svoj „rodokmeň“, teda takých, pri ktorých poznáme pôvod aj miesto dopadu.
Rozhovor s Dušanom Tomkom môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
Za hosťom tejto epizódy Vedeckého podcastu SAV sme sa vydali do výšky 1786 metrov nad morom na observatórium Astronomického ústavu SAV, v. v. i. na Skalnatom plese. Privítal nás tu astronóm Dušan Tomko, ktorý sleduje stopy vesmíru dopadajúce na Zem. V rozhovore nám priblížil históriu observatória a prácu vedcov, ktorí skúmajú medziplanetárnu hmotu.
Doktor Tomko vysvetlil rozdiel medzi meteorom, meteoroidom a meteoritom, hovoril o fyzike ich preletu atmosférou a uvoľňovania častíc a o tom, ako vďaka spektrálnym kamerám odborníci odhaľujú ich chemické zloženie.
Vrátil sa aj k príbehu známeho meteoritu Košice, ktorý slovenskí astronómovia našli v roku 2010. Priblížil, ako ho spolu s kolegami hľadal v lokalitách podľa pomerne presných matematických výpočtov. Tento meteorit patrí medzi malú hŕstku tých, ktoré majú svoj „rodokmeň“, teda takých, pri ktorých poznáme pôvod aj miesto dopadu.
Rozhovor s Dušanom Tomkom môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
Klimatická zmena nie je vzdialený problém, ale realita, v ktorej už žijeme. Mení nielen počasie, ale aj ceny potravín, dostupnosť vody a životné podmienky ľudí. O jej dopadoch na spoločnosť, ekonomiku, politiku a každodenný život hovorí Richard Filčák z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
Hovorí o tom, prečo je dôležité, aby Európa zostala lídrom v klimatickej politike, hoci tvorí len malú časť svetových emisií. V diskusii sa dotkne globálnej politiky aj frustrácie z pomalého pokroku na klimatických konferenciách.
Doktor Filčák nám v podcaste tiež vysvetlil, prečo považuje adaptáciu za nevyhnutnú a prečo by sme ju nemali vnímať ako prekážku, ale ako príležitosť na modernizáciu spoločnosti. Slovensko podľa neho čaká zásadná zmena v poľnohospodárstve, vodnom hospodárstve a mestskom plánovaní.
Rozhovor s Richardom Filčákom môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied. Pre poslucháčov, ktorí chcú prispieť k hodnoteniu úrovne informovanosti a postojov k adaptácii na zmenu klímy, je k dispozícii krátky online prieskum, na ktorý môžu anonymne odpovedať. Dotazník je dostupný TU.
Klimatická zmena nie je vzdialený problém, ale realita, v ktorej už žijeme. Mení nielen počasie, ale aj ceny potravín, dostupnosť vody a životné podmienky ľudí. O jej dopadoch na spoločnosť, ekonomiku, politiku a každodenný život hovorí Richard Filčák z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
Hovorí o tom, prečo je dôležité, aby Európa zostala lídrom v klimatickej politike, hoci tvorí len malú časť svetových emisií. V diskusii sa dotkne globálnej politiky aj frustrácie z pomalého pokroku na klimatických konferenciách.
Doktor Filčák nám v podcaste tiež vysvetlil, prečo považuje adaptáciu za nevyhnutnú a prečo by sme ju nemali vnímať ako prekážku, ale ako príležitosť na modernizáciu spoločnosti. Slovensko podľa neho čaká zásadná zmena v poľnohospodárstve, vodnom hospodárstve a mestskom plánovaní.
Rozhovor s Richardom Filčákom môžete sledovať aj na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied. Pre poslucháčov, ktorí chcú prispieť k hodnoteniu úrovne informovanosti a postojov k adaptácii na zmenu klímy, je k dispozícii krátky online prieskum, na ktorý môžu anonymne odpovedať. Dotazník je dostupný TU.
Voda má v horách svoj vlastný rytmus. Niekedy prúdi, inokedy sa stráca, aby sa znovu objavila tam, kde ju najmenej čakáme. O jej ceste, o snehu, ktorý rozhoduje o živote dolín, aj o tom, ako sa zmeny klímy zapisujú do horskej krajiny, hovorí Michal Danko, výskumník z Ústavu hydrológie SAV, v. v. i. Epizódu sme nahrali v teréne, v najzápadnejšom povodí Západných Tatier, priamo pri Jaloveckom potoku, ktorého povodie je výskumným laboratóriom hydrológov Slovenskej akadémie vied.
V podcaste sa dozviete, ako vyzerá deň hydrológov v teréne, čo nám výška snehu v rôznych nadmorských výškach prezrádza o budúcnosti riek a prečo sa horská voda stáva zrkadlom zmien, ktoré ovplyvňujú nás všetkých.
Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie tejto epizódy, ktorú si okrem Vašich podcastových aplikácií môžete zapnúť aj prostredníctvom YouTube kanála SAV.
Voda má v horách svoj vlastný rytmus. Niekedy prúdi, inokedy sa stráca, aby sa znovu objavila tam, kde ju najmenej čakáme. O jej ceste, o snehu, ktorý rozhoduje o živote dolín, aj o tom, ako sa zmeny klímy zapisujú do horskej krajiny, hovorí Michal Danko, výskumník z Ústavu hydrológie SAV, v. v. i. Epizódu sme nahrali v teréne, v najzápadnejšom povodí Západných Tatier, priamo pri Jaloveckom potoku, ktorého povodie je výskumným laboratóriom hydrológov Slovenskej akadémie vied.
V podcaste sa dozviete, ako vyzerá deň hydrológov v teréne, čo nám výška snehu v rôznych nadmorských výškach prezrádza o budúcnosti riek a prečo sa horská voda stáva zrkadlom zmien, ktoré ovplyvňujú nás všetkých.
Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie tejto epizódy, ktorú si okrem Vašich podcastových aplikácií môžete zapnúť aj prostredníctvom YouTube kanála SAV.
Očkovanie je tu preto, aby zabránilo chorobám, ktoré kedysi zabíjali, hovorí v najnovšej epizóde Vedeckého podcastu SAV neurovedec Tomáš Hromádka z Neuroimunologického ústavu SAV, v. v. i. a podpredseda SAV pre vedu, výskum a inovácie. V rozhovore vysvetlil, ako naše telo reaguje na vírusy a ako fungujú vakcíny. Pripomenul zaujímavé fakty z doby prvých objavov súvisiacich s vakcínami ako aj významné úspechy, ktoré očkovanie zaznamenalo už vo svojich začiatkoch.
Doktor Hromádka priblížil fungovanie imunitného systému, reč bola aj o tom, ako vedci testujú bezpečnosť vakcín a dotkli sme sa aj najčastejších konšpiračných teórií a dezinformácií o vakcínach.
Vedecký podcast SAV môžete sledovať aj ako video na YouTube kanáli SAV.
Prajeme príjemné sledovanie/počúvanie 😊
Očkovanie je tu preto, aby zabránilo chorobám, ktoré kedysi zabíjali, hovorí v najnovšej epizóde Vedeckého podcastu SAV neurovedec Tomáš Hromádka z Neuroimunologického ústavu SAV, v. v. i. a podpredseda SAV pre vedu, výskum a inovácie. V rozhovore vysvetlil, ako naše telo reaguje na vírusy a ako fungujú vakcíny. Pripomenul zaujímavé fakty z doby prvých objavov súvisiacich s vakcínami ako aj významné úspechy, ktoré očkovanie zaznamenalo už vo svojich začiatkoch.
Doktor Hromádka priblížil fungovanie imunitného systému, reč bola aj o tom, ako vedci testujú bezpečnosť vakcín a dotkli sme sa aj najčastejších konšpiračných teórií a dezinformácií o vakcínach.
Vedecký podcast SAV môžete sledovať aj ako video na YouTube kanáli SAV.
Prajeme príjemné sledovanie/počúvanie 😊
Slovensko je krásne, no jeho krajina sa mení rýchlejšie, než si myslíme. Do nášho podcastového štúdia zavítal geoinformatik Tomáš Goga z Geografického ústavu SAV, v. v. i., ktorý skúma, ako poľnohospodárska pôda postupne zarastá, ako sa menia lúky a trávnaté porasty, a čo všetko sa dá zistiť vďaka satelitným snímkam.
Využíva na to moderné technológie, satelitné snímky aj dronové zábery. V epizóde rozpráva aj o svojich dobrodružstvách v slovenských horách, o divokej rieke Belá, o nedostatku vody počas túr, a o tom, prečo je byrokracia pre malých farmárov problémom.
Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie tejto epizódy, ktorú si okrem Vašich podcastových aplikácií môžete pozrieť aj prostredníctvom YouTube kanála SAV. :)
Slovensko je krásne, no jeho krajina sa mení rýchlejšie, než si myslíme. Do nášho podcastového štúdia zavítal geoinformatik Tomáš Goga z Geografického ústavu SAV, v. v. i., ktorý skúma, ako poľnohospodárska pôda postupne zarastá, ako sa menia lúky a trávnaté porasty, a čo všetko sa dá zistiť vďaka satelitným snímkam.
Využíva na to moderné technológie, satelitné snímky aj dronové zábery. V epizóde rozpráva aj o svojich dobrodružstvách v slovenských horách, o divokej rieke Belá, o nedostatku vody počas túr, a o tom, prečo je byrokracia pre malých farmárov problémom.
Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie tejto epizódy, ktorú si okrem Vašich podcastových aplikácií môžete pozrieť aj prostredníctvom YouTube kanála SAV. :)
Vedeli ste, že pod Tatrami sa skrývala hrobka porovnávaná s Tutanchamónovou? Archeologička Tereza Štolcová z Archeologického ústavu SAV nám v podcaste približuje nález 1600 rokov starého hrobu mladého muža, známeho aj ako "Knieža z Popradu". Hrob bol objavený náhodou počas stavebných prác a ihneď vyvolal senzáciu. Nie pre zlato či šperky, ale pre výnimočne zachovaný organický materiál – drevo, textil či kože. Tie umožnili vedcom čítať príbeh dávnej spoločnosti doslova z vlákien a nití.
Hrob bol vykradnutý krátko po pochovaní, no práve voda a nepriepustné vrstvy pôdy zachovali jeho obsah. Nález mení pohľad na Germánov v strednej Európe – neboli len „barbarmi“, ale kultúrne prepojení s Rímom. Viac o tomto pozoruhodnom príbehu nám pútavo porozprávala vedkyňa, ktorá výskumu hrobky zasvätila svoju kariéru.
Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie tejto epizódy, ktorú si okrem Vašich podcastových aplikácií môžete zapnúť aj prostredníctvom YouTube kanála SAV.
Vedeli ste, že pod Tatrami sa skrývala hrobka porovnávaná s Tutanchamónovou? Archeologička Tereza Štolcová z Archeologického ústavu SAV nám v podcaste približuje nález 1600 rokov starého hrobu mladého muža, známeho aj ako "Knieža z Popradu". Hrob bol objavený náhodou počas stavebných prác a ihneď vyvolal senzáciu. Nie pre zlato či šperky, ale pre výnimočne zachovaný organický materiál – drevo, textil či kože. Tie umožnili vedcom čítať príbeh dávnej spoločnosti doslova z vlákien a nití.
Hrob bol vykradnutý krátko po pochovaní, no práve voda a nepriepustné vrstvy pôdy zachovali jeho obsah. Nález mení pohľad na Germánov v strednej Európe – neboli len „barbarmi“, ale kultúrne prepojení s Rímom. Viac o tomto pozoruhodnom príbehu nám pútavo porozprávala vedkyňa, ktorá výskumu hrobky zasvätila svoju kariéru.
Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie tejto epizódy, ktorú si okrem Vašich podcastových aplikácií môžete zapnúť aj prostredníctvom YouTube kanála SAV.
Poslednú epizódu pred letnou prestávkou sme venovali altruizmu, solidarite a otázkam ako a podľa čoho sa rozhodujeme pri pomoci iným. Pozvanie do podcastu prijal behaviorálny ekonóm Matej Lorko z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i. Behaviorálna ekonómia podľa neho spája psychológiu, sociológiu a ekonómiu a hľadá odpovede tam, kde klasická ekonómia zlyháva.
Dr. Lorko skúma, prečo ľudia pomáhajú, darujú alebo sa rozhodnú nepomôcť. Rozprával nám o tzv. altruistických trhoch, kde neexistuje cena, ale existuje ponuka, dopyt aj emócie. Prečo niekto daruje peniaze z dobrého srdca a iný preto, aby sa cítil lepšie? V podcaste sme sa rozprávali aj o tom, ako sa dá skúmať pomoc v laboratórnych podmienkach a prečo je dôležité pochopiť aj motívy tých, ktorí sa pre pomoc v danom prípade nerozhodnú.
Náš hosť hovoril aj o krehkosti demokracie, o polarizácii spoločnosti a o tom, čo spôsobuje pasivita jednotlivcov. Osobne sa venuje vzdelávaniu mládeže a verí, že šírenie dobra funguje ako vlna na vode – pomaly, ale nákazlivo. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie tejto epizódy, ktorú si okrem Vašich podcastových aplikácií môžete zapnúť aj prostredníctvom YouTube kanála SAV. Majte príjemné leto. Vidíme a počujeme sa v septembri :)
Poslednú epizódu pred letnou prestávkou sme venovali altruizmu, solidarite a otázkam ako a podľa čoho sa rozhodujeme pri pomoci iným. Pozvanie do podcastu prijal behaviorálny ekonóm Matej Lorko z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i. Behaviorálna ekonómia podľa neho spája psychológiu, sociológiu a ekonómiu a hľadá odpovede tam, kde klasická ekonómia zlyháva.
Dr. Lorko skúma, prečo ľudia pomáhajú, darujú alebo sa rozhodnú nepomôcť. Rozprával nám o tzv. altruistických trhoch, kde neexistuje cena, ale existuje ponuka, dopyt aj emócie. Prečo niekto daruje peniaze z dobrého srdca a iný preto, aby sa cítil lepšie? V podcaste sme sa rozprávali aj o tom, ako sa dá skúmať pomoc v laboratórnych podmienkach a prečo je dôležité pochopiť aj motívy tých, ktorí sa pre pomoc v danom prípade nerozhodnú.
Náš hosť hovoril aj o krehkosti demokracie, o polarizácii spoločnosti a o tom, čo spôsobuje pasivita jednotlivcov. Osobne sa venuje vzdelávaniu mládeže a verí, že šírenie dobra funguje ako vlna na vode – pomaly, ale nákazlivo. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie tejto epizódy, ktorú si okrem Vašich podcastových aplikácií môžete zapnúť aj prostredníctvom YouTube kanála SAV. Majte príjemné leto. Vidíme a počujeme sa v septembri :)
V piatok 13. júna 2025 sme v Bratislave opäť uskutočnili naše najväčšie popularizačné podujatie MY SME SAV. Súčasťou programu bolo aj nahrávanie Vedeckého podcastu SAV a záznam rozhovoru si môžete oddnes vypočuť aj vy.
Hosťom Petra Boháča bol geológ a geochemik dr. Pavol Siman z Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., ktorý okrem iného vysvetlil aj to, ako v hlbinách Zeme vznikajú horniny, prečo je Slovensko geologickým unikátom a popísal pozoruhodný nález - jeden z najstarších minerálov v Európe, zirkón starý 3,3 miliardy rokov.
Ako vedec, ktorý študuje geologickú históriu planéty, upozorňuje Pavol Siman aj na to, že dnešné tempo zmien je bezprecedentné. Zatiaľ čo príroda mala v minulosti milióny rokov na to, aby si poradila s výkyvmi, dnes má zrazu len desaťročia. A to už nie je v súlade s prirodzeným kolobehom.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
V piatok 13. júna 2025 sme v Bratislave opäť uskutočnili naše najväčšie popularizačné podujatie MY SME SAV. Súčasťou programu bolo aj nahrávanie Vedeckého podcastu SAV a záznam rozhovoru si môžete oddnes vypočuť aj vy.
Hosťom Petra Boháča bol geológ a geochemik dr. Pavol Siman z Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., ktorý okrem iného vysvetlil aj to, ako v hlbinách Zeme vznikajú horniny, prečo je Slovensko geologickým unikátom a popísal pozoruhodný nález - jeden z najstarších minerálov v Európe, zirkón starý 3,3 miliardy rokov.
Ako vedec, ktorý študuje geologickú históriu planéty, upozorňuje Pavol Siman aj na to, že dnešné tempo zmien je bezprecedentné. Zatiaľ čo príroda mala v minulosti milióny rokov na to, aby si poradila s výkyvmi, dnes má zrazu len desaťročia. A to už nie je v súlade s prirodzeným kolobehom.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
Vedeli ste, že naše bunky medzi sebou komunikujú vlastným jazykom cukrov? Volá sa glykokód a skrýva v sebe dôležité informácie o zdraví. Zmeny v tomto „cukrovom jazyku“ dokážu upozorniť na prichádzajúce ochorenie ešte skôr, než sa objavia prvé príznaky. O zmenách glykokódu rozhoduje nielen choroba, ale aj náš vek, strava, stres či pohlavie.
Pozvanie do nášho podcastu prijala vedkyňa Alena Holazová z Chemického ústavu SAV, v. v. i., ktorá glykokód skúma a verí, že raz bude súčasťou bežných preventívnych prehliadok – podobne ako krvný obraz. Cieľom dr. Holazovej je dostať analýzu glykokódu do bežných preventívnych prehliadok. Výskum si však vyžaduje obrovské množstvo vzoriek a medzinárodnú spoluprácu. V podcaste nám hostka priblížila zložité techniky, ktorými glykokódy analyzuje a ich prínos pre klinickú prax.
V rozhovore prezradila aj to, ako sa z veterinárky stala chemická výskumníčka a prečo je komunikácia vedy s verejnosťou dôležitá. Hovorila aj o svojom vystúpení na popularizačnom podujatí Science Slam SAV v Bratislave a tiež o tom, ako doma robí pokusy s deťmi.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
Vedeli ste, že naše bunky medzi sebou komunikujú vlastným jazykom cukrov? Volá sa glykokód a skrýva v sebe dôležité informácie o zdraví. Zmeny v tomto „cukrovom jazyku“ dokážu upozorniť na prichádzajúce ochorenie ešte skôr, než sa objavia prvé príznaky. O zmenách glykokódu rozhoduje nielen choroba, ale aj náš vek, strava, stres či pohlavie.
Pozvanie do nášho podcastu prijala vedkyňa Alena Holazová z Chemického ústavu SAV, v. v. i., ktorá glykokód skúma a verí, že raz bude súčasťou bežných preventívnych prehliadok – podobne ako krvný obraz. Cieľom dr. Holazovej je dostať analýzu glykokódu do bežných preventívnych prehliadok. Výskum si však vyžaduje obrovské množstvo vzoriek a medzinárodnú spoluprácu. V podcaste nám hostka priblížila zložité techniky, ktorými glykokódy analyzuje a ich prínos pre klinickú prax.
V rozhovore prezradila aj to, ako sa z veterinárky stala chemická výskumníčka a prečo je komunikácia vedy s verejnosťou dôležitá. Hovorila aj o svojom vystúpení na popularizačnom podujatí Science Slam SAV v Bratislave a tiež o tom, ako doma robí pokusy s deťmi.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
Riešiť verejné financie Slovenska v čase kríz nie je jednoduché. Ako na tom naša ekonomika reálne je, vysvetľuje ekonóm Martin Hudcovský z Ekonomického ústavu SAV, v. v. i. V podcaste objasňuje, prečo sú starobné dôchodky najväčšou položkou rozpočtu a ako populizmus ovplyvňuje fiškálnu stabilitu. Kriticky sa venuje transakčnej dani, ktorú označuje za netypický a demotivujúci nástroj.
V rozhovore vysvetlil, čo pre krajinu znamená štátny bankrot a či sa Slovensko k nemu tiež približuje. Rozpráva aj o tom, akú úlohu má štát zohrávať v ekonomike a ponúka konkrétne odporúčania, ako konsolidovať financie bez negatívnych dôsledkov pre najzraniteľnejších. Hovorí aj o potrebe systémových riešení namiesto krátkodobých záplat. V epizóde zaznie množstvo konkrétnych dát, postrehov aj otázok, ktoré sa nás týkajú viac, než si možno myslíme.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
Riešiť verejné financie Slovenska v čase kríz nie je jednoduché. Ako na tom naša ekonomika reálne je, vysvetľuje ekonóm Martin Hudcovský z Ekonomického ústavu SAV, v. v. i. V podcaste objasňuje, prečo sú starobné dôchodky najväčšou položkou rozpočtu a ako populizmus ovplyvňuje fiškálnu stabilitu. Kriticky sa venuje transakčnej dani, ktorú označuje za netypický a demotivujúci nástroj.
V rozhovore vysvetlil, čo pre krajinu znamená štátny bankrot a či sa Slovensko k nemu tiež približuje. Rozpráva aj o tom, akú úlohu má štát zohrávať v ekonomike a ponúka konkrétne odporúčania, ako konsolidovať financie bez negatívnych dôsledkov pre najzraniteľnejších. Hovorí aj o potrebe systémových riešení namiesto krátkodobých záplat. V epizóde zaznie množstvo konkrétnych dát, postrehov aj otázok, ktoré sa nás týkajú viac, než si možno myslíme.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
Rakovina pankreasu patrí medzi najzávažnejšie onkologické ochorenia – až 95 % pacientov jej podľahne. Dôvodom je najmä neskorá diagnostika a obmedzené možnosti liečby. Mária Urbanová z Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i. sa venuje výskumu epigenetickej terapie, ktorá môže zmeniť spôsob, akým rakovinu liečime. V podcaste vysvetľuje, prečo sú príznaky tohto ochorenia často nešpecifické a ako sa líšia jeho rôzne typy. Hovorí o tom, že Slovensko má po Maďarsku druhý najvyšší výskyt rakoviny pankreasu v Európe.
V rozhovore sa tiež dozviete, aký je rozdiel medzi genetickou a epigenetickou terapiou a ich výhodami, tiež to, ako epigenetické mechanizmy ovplyvňujú správanie nádorových buniek. Venovali sme sa aj etike výskumu na zvieracích modeloch, ktoré sú nevyhnutné pri vývoji nových liekov a diskutovali o tom, ako kombinácia epigenetiky a chemoterapie môže pomôcť pri liečbe odolných nádorov.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
Rakovina pankreasu patrí medzi najzávažnejšie onkologické ochorenia – až 95 % pacientov jej podľahne. Dôvodom je najmä neskorá diagnostika a obmedzené možnosti liečby. Mária Urbanová z Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i. sa venuje výskumu epigenetickej terapie, ktorá môže zmeniť spôsob, akým rakovinu liečime. V podcaste vysvetľuje, prečo sú príznaky tohto ochorenia často nešpecifické a ako sa líšia jeho rôzne typy. Hovorí o tom, že Slovensko má po Maďarsku druhý najvyšší výskyt rakoviny pankreasu v Európe.
V rozhovore sa tiež dozviete, aký je rozdiel medzi genetickou a epigenetickou terapiou a ich výhodami, tiež to, ako epigenetické mechanizmy ovplyvňujú správanie nádorových buniek. Venovali sme sa aj etike výskumu na zvieracích modeloch, ktoré sú nevyhnutné pri vývoji nových liekov a diskutovali o tom, ako kombinácia epigenetiky a chemoterapie môže pomôcť pri liečbe odolných nádorov.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
Povojnová propaganda v Československu bola nástrojom, ktorý formoval verejnú mienku a pripravil pôdu pre výmenu obyvateľstva medzi Slovenskom a Maďarskom. O tom ako bola spoločnosť manipulovaná a ako sa kolektívna vina stala nástrojom politiky nám v podcaste rozprávala Lucia Heldáková z Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
V rozhovore nám priblížila, ako propaganda pôsobila najmä na Slovákov žijúcich v Maďarsku, ale aj na Maďarov žijúcich na Slovensku. Venovala sa aj dôsledkom tohto obdobia na ďalšie generácie a významu tzv. aplikovanej histórie. V rozhovore zaznelo, prečo je dôležité hovoriť o historických traumách a ako ich spracovávať aj prostredníctvom nástrojov, ako sú interaktívne hry.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
Povojnová propaganda v Československu bola nástrojom, ktorý formoval verejnú mienku a pripravil pôdu pre výmenu obyvateľstva medzi Slovenskom a Maďarskom. O tom ako bola spoločnosť manipulovaná a ako sa kolektívna vina stala nástrojom politiky nám v podcaste rozprávala Lucia Heldáková z Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
V rozhovore nám priblížila, ako propaganda pôsobila najmä na Slovákov žijúcich v Maďarsku, ale aj na Maďarov žijúcich na Slovensku. Venovala sa aj dôsledkom tohto obdobia na ďalšie generácie a významu tzv. aplikovanej histórie. V rozhovore zaznelo, prečo je dôležité hovoriť o historických traumách a ako ich spracovávať aj prostredníctvom nástrojov, ako sú interaktívne hry.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
Solárne články sa za posledné roky výrazne zlepšili, no ich budúcnosť môže byť ešte jasnejšia – doslova. Pozvanie do nášho podcastu prijala vedkyňa Naďa Mrkývková z Centra pre využitie pokročilých materiálov SAV, v. v. i., s ktorou sme sa rozprávali o vývoji novej generácie solárnych článkov. Predstavila nám perovskity, ktoré vzbudzujú veľkú pozornosť vo vedeckej komunite. Tieto revolučné materiály majú potenciál nahradiť kremíkové solárne panely alebo zvýšiť ich účinnosť v kombinovaných systémoch. Výsledkom v budúcnosti môžu byť aj "neviditeľné" solárne panely zabudované do okien či fasád budov.
V podcaste sa dozviete, aké sú hlavné výhody perovskitov, prečo ich stabilita zostáva výzvou a aké kroky podnikajú vedci na jej zlepšenie. Naša hostka nám tiež popísala technológie, ktoré využíva vo svojom výskume a vysvetlila prečo je optoelektronika taká zaujímavá vedecká oblasť.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
Solárne články sa za posledné roky výrazne zlepšili, no ich budúcnosť môže byť ešte jasnejšia – doslova. Pozvanie do nášho podcastu prijala vedkyňa Naďa Mrkývková z Centra pre využitie pokročilých materiálov SAV, v. v. i., s ktorou sme sa rozprávali o vývoji novej generácie solárnych článkov. Predstavila nám perovskity, ktoré vzbudzujú veľkú pozornosť vo vedeckej komunite. Tieto revolučné materiály majú potenciál nahradiť kremíkové solárne panely alebo zvýšiť ich účinnosť v kombinovaných systémoch. Výsledkom v budúcnosti môžu byť aj "neviditeľné" solárne panely zabudované do okien či fasád budov.
V podcaste sa dozviete, aké sú hlavné výhody perovskitov, prečo ich stabilita zostáva výzvou a aké kroky podnikajú vedci na jej zlepšenie. Naša hostka nám tiež popísala technológie, ktoré využíva vo svojom výskume a vysvetlila prečo je optoelektronika taká zaujímavá vedecká oblasť.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
V 84. epizóde Vedeckého podcastu SAV sme sa s entomológom Marekom Semelbauerom z Ústavu zoológie SAV, v. v. i. rozprávali o tom, ako zvieratá prežívajú zimu a ako im mení život klimatická zmena. Hovorili sme o cicavcoch, vtákoch, hmyze i plazoch a o ich pozoruhodných stratégiách prežitia – od hibernácie cez migráciu až po tvorbu „nemrznúcej zmesi“ v krvi.
Vypočujte si náš podcast a dozviete sa aj to, ako teplejšie zimy ovplyvňujú životné cykly hmyzu a prečo sa niektoré druhy posúvajú na sever. Vedeli ste, že čmelia komunita funguje podobne ako kláštor a že ich kráľovná má autoritu aj nad svojimi vnučkami? Diskutujeme aj o tom, prečo je ochrana opeľovačov kľúčová pre celé ekosystémy. Ako môžeme my sami pomôcť prírode? A prečo je dôležité učiť deti spoznávať a chrániť životné prostredie?
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
V 84. epizóde Vedeckého podcastu SAV sme sa s entomológom Marekom Semelbauerom z Ústavu zoológie SAV, v. v. i. rozprávali o tom, ako zvieratá prežívajú zimu a ako im mení život klimatická zmena. Hovorili sme o cicavcoch, vtákoch, hmyze i plazoch a o ich pozoruhodných stratégiách prežitia – od hibernácie cez migráciu až po tvorbu „nemrznúcej zmesi“ v krvi.
Vypočujte si náš podcast a dozviete sa aj to, ako teplejšie zimy ovplyvňujú životné cykly hmyzu a prečo sa niektoré druhy posúvajú na sever. Vedeli ste, že čmelia komunita funguje podobne ako kláštor a že ich kráľovná má autoritu aj nad svojimi vnučkami? Diskutujeme aj o tom, prečo je ochrana opeľovačov kľúčová pre celé ekosystémy. Ako môžeme my sami pomôcť prírode? A prečo je dôležité učiť deti spoznávať a chrániť životné prostredie?
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
Aj tieto otázky sme v našom podcaste prebrali s doktorom Vladimírom Cambelom, riaditeľom Elektrotechnického ústavu SAV, v. v. i. Započúvajte sa do tohto rozhovoru a zistite viac o revolúcii v zobrazovacích technológiách, o miniaturizácii čipov či o alternatívnych materiáloch, ako je gáliumoxid. Zisťovali sme tiež, kedy sa kvantové počítače stanú bežnou realitou a ako funguje technológia, vďaka ktorej dnes môžeme mať kvalitné fotoaparáty v mobiloch.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
Aj tieto otázky sme v našom podcaste prebrali s doktorom Vladimírom Cambelom, riaditeľom Elektrotechnického ústavu SAV, v. v. i. Započúvajte sa do tohto rozhovoru a zistite viac o revolúcii v zobrazovacích technológiách, o miniaturizácii čipov či o alternatívnych materiáloch, ako je gáliumoxid. Zisťovali sme tiež, kedy sa kvantové počítače stanú bežnou realitou a ako funguje technológia, vďaka ktorej dnes môžeme mať kvalitné fotoaparáty v mobiloch.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
Polyméry sú pozoruhodné chemické zlúčeniny, ktoré môžu nájsť široké využitie v medicíne. Dôležitá je pritom ich biokompatibilita, flexibilita a antibakteriálne vlastnosti. Takéto materiály môžu byť napríklad nosičmi liečiv priamo do chorobou postihnutých tkanív.
Výskum v tejto oblasti má na Slovensku silné zastúpenie a vedecké tímy z Ústavu polymérov SAV, v. v. i. dosahujú svetové výsledky. Viac nám o tom v 82. epizóde nášho podcastu povedala vedkyňa - biologička Zuzana Kroneková. Rozprávali sme sa o konkrétnych príkladoch využitia polymérov v medicíne i o výzvach pri prepájaní vedy a praxe. Pri príležitosti sviatku sv. Valentína sme sa dotkli aj osobného života našej hostky a jej spolupráce s manželom, organickým chemikom, s ktorým sa jej úspešne darí prepájať svoje poznatky a kombinovať vedecký a rodinný život.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
Polyméry sú pozoruhodné chemické zlúčeniny, ktoré môžu nájsť široké využitie v medicíne. Dôležitá je pritom ich biokompatibilita, flexibilita a antibakteriálne vlastnosti. Takéto materiály môžu byť napríklad nosičmi liečiv priamo do chorobou postihnutých tkanív.
Výskum v tejto oblasti má na Slovensku silné zastúpenie a vedecké tímy z Ústavu polymérov SAV, v. v. i. dosahujú svetové výsledky. Viac nám o tom v 82. epizóde nášho podcastu povedala vedkyňa - biologička Zuzana Kroneková. Rozprávali sme sa o konkrétnych príkladoch využitia polymérov v medicíne i o výzvach pri prepájaní vedy a praxe. Pri príležitosti sviatku sv. Valentína sme sa dotkli aj osobného života našej hostky a jej spolupráce s manželom, organickým chemikom, s ktorým sa jej úspešne darí prepájať svoje poznatky a kombinovať vedecký a rodinný život.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
Čo spája dávne indické texty Upanišady a európsku filozofiu a ako ovplyvnili Ľudovíta Štúra? Prečo sú tieto texty stále živé a aktuálne? A aký odkaz nám môžu dať v dnešnom svete? Dozviete sa od odborníka na slovo vzatého. Pozvanie do podcastu totiž prijal Róbert Gáfrik, riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., ktorý toto monumentálne dielo preložil zo sanskritu do slovenského jazyka. Rozprávali sme sa aj o kráse a logike sanskritu, náročnosti prekladu a hľadaní slovenských ekvivalentov pre sanskritské koncepty.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
Čo spája dávne indické texty Upanišady a európsku filozofiu a ako ovplyvnili Ľudovíta Štúra? Prečo sú tieto texty stále živé a aktuálne? A aký odkaz nám môžu dať v dnešnom svete? Dozviete sa od odborníka na slovo vzatého. Pozvanie do podcastu totiž prijal Róbert Gáfrik, riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., ktorý toto monumentálne dielo preložil zo sanskritu do slovenského jazyka. Rozprávali sme sa aj o kráse a logike sanskritu, náročnosti prekladu a hľadaní slovenských ekvivalentov pre sanskritské koncepty.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
„Aby mohla krajina úspešne napredovať, vzdelaní ľudia musia pre to niečo urobiť,“ hovorí Martin Venhart, popredný experimentálny jadrový fyzik, ktorý sa v júni tohto roka stane historicky najmladším predsedom Slovenskej akadémie vied. Doktora Venharta sme pri tejto príležitosti pozvali do našej prvej epizódy v roku 2025.
Rozprávali sme sa nielen o jeho výskume a experimentoch, ale aj o jeho vízii pre vedu a spoločnosť. Spomenul viaceré témy, na ktoré by sa mala veda aj krajina sústrediť. Rozprávali sme sa o pripravenosti Slovenska na klimatické zmeny, o ochrane vody či jadrovej energetike.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
„Aby mohla krajina úspešne napredovať, vzdelaní ľudia musia pre to niečo urobiť,“ hovorí Martin Venhart, popredný experimentálny jadrový fyzik, ktorý sa v júni tohto roka stane historicky najmladším predsedom Slovenskej akadémie vied. Doktora Venharta sme pri tejto príležitosti pozvali do našej prvej epizódy v roku 2025.
Rozprávali sme sa nielen o jeho výskume a experimentoch, ale aj o jeho vízii pre vedu a spoločnosť. Spomenul viaceré témy, na ktoré by sa mala veda aj krajina sústrediť. Rozprávali sme sa o pripravenosti Slovenska na klimatické zmeny, o ochrane vody či jadrovej energetike.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
Každý deň a každú chvíľu sa stretávame s materiálmi, ktoré sú produktmi chemikov/čiek a materiálových vedcov/kýň. Možno si to však ani neuvedomujeme, ale častokrát o ich finálnych vlastnostiach a využití rozhodujú tenučké, okom neviditeľné, vrsty a štruktúry na ich povrchoch.
Modifikácii povrchových vlastností materiálov elektrochemickými metódami sa venuje docentka Anna Kytik z Centra pre využitie pokročilých materiálov SAV a Ústavu anorganickej chémie SAV, ktorá prijala pozvanie do nášho štúdia. Pozývame vás vypočuť si rozhovor o tom ako sa jej podarilo vyvinúť nové ekologické elektrolyty, o metódach, ktorými je možné meniť povrchy materiálov i o výzvach s tým spojených.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
Milí poslucháči, poslucháčky a priaznivci nášho podcastu, s príchodom nového roka vám prajeme množstvo zaujímavých objavov, inšpiratívnych myšlienok a neustáleho hľadania pravdy vo svete vedy. Nech je pre vás rok 2025 plný nových poznatkov, radosti z učenia a objavovania. Ďakujeme, že ste na tejto ceste spolu nami! Šťastný nový rok vám praje produkčný tím Vedeckého podcastu SAV!
Nová epizóda Vedeckého podcastu SAV vyjde v piatok 17. januára 2025.
Každý deň a každú chvíľu sa stretávame s materiálmi, ktoré sú produktmi chemikov/čiek a materiálových vedcov/kýň. Možno si to však ani neuvedomujeme, ale častokrát o ich finálnych vlastnostiach a využití rozhodujú tenučké, okom neviditeľné, vrsty a štruktúry na ich povrchoch.
Modifikácii povrchových vlastností materiálov elektrochemickými metódami sa venuje docentka Anna Kytik z Centra pre využitie pokročilých materiálov SAV a Ústavu anorganickej chémie SAV, ktorá prijala pozvanie do nášho štúdia. Pozývame vás vypočuť si rozhovor o tom ako sa jej podarilo vyvinúť nové ekologické elektrolyty, o metódach, ktorými je možné meniť povrchy materiálov i o výzvach s tým spojených.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
Milí poslucháči, poslucháčky a priaznivci nášho podcastu, s príchodom nového roka vám prajeme množstvo zaujímavých objavov, inšpiratívnych myšlienok a neustáleho hľadania pravdy vo svete vedy. Nech je pre vás rok 2025 plný nových poznatkov, radosti z učenia a objavovania. Ďakujeme, že ste na tejto ceste spolu nami! Šťastný nový rok vám praje produkčný tím Vedeckého podcastu SAV!
Nová epizóda Vedeckého podcastu SAV vyjde v piatok 17. januára 2025.
Priemerný Slovák ročne vyprodukuje 85 kilogramov potravinového odpadu, z čoho väčšina, 63 kíl, je vytvorená v domácnosti. Do tejto skupiny patrí aj pečivo, použiteľné či dokonca zabalené potraviny. Táto štatistika je pre nás veľmi smutná, ale vieme ju ovplyvniť. Aj to povedala v našom podcaste dátová analytička Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
Doktorka Dokupilová je odborníčka na matematické modelovanie a klimatickú zmenu a v našej predvianočnej epizóde nám rozprávala aj o tom, ako môžeme pozitívne ovplyvniť našu uhlíkovú stopu jednoduchými rozhodnutiami – od vedomého nakupovania až po lokálne zdroje. Dozvedeli sme sa aj o význame znižovania emisií skleníkových plynov, ekologických alternatívach k darčekom a potravinám, a predstavila nám Zero Emission Model, ktorý navrhuje riešenia na dosiahnutie uhlíkovej neutrality Slovenska do roku 2050.
Ako Slovensko zvláda výzvy potravinového odpadu a energetickej chudoby? Aké kroky by sme mali podniknúť na zníženie negatívneho dopadu na planétu? A prečo je vedomé nakupovanie výhodné nielen pre životné prostredie, ale aj pre naše vzťahy? Odpovede nájdete v tejto inšpiratívnej epizóde, ktorú si môžete nielen vypočuť, ale aj pozrieť. Nájdete ju, rovnako ako aj predošlé, na YouTube kanáli SAV.
Prajeme príjemné počúvanie/sledovanie :)
Priemerný Slovák ročne vyprodukuje 85 kilogramov potravinového odpadu, z čoho väčšina, 63 kíl, je vytvorená v domácnosti. Do tejto skupiny patrí aj pečivo, použiteľné či dokonca zabalené potraviny. Táto štatistika je pre nás veľmi smutná, ale vieme ju ovplyvniť. Aj to povedala v našom podcaste dátová analytička Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
Doktorka Dokupilová je odborníčka na matematické modelovanie a klimatickú zmenu a v našej predvianočnej epizóde nám rozprávala aj o tom, ako môžeme pozitívne ovplyvniť našu uhlíkovú stopu jednoduchými rozhodnutiami – od vedomého nakupovania až po lokálne zdroje. Dozvedeli sme sa aj o význame znižovania emisií skleníkových plynov, ekologických alternatívach k darčekom a potravinám, a predstavila nám Zero Emission Model, ktorý navrhuje riešenia na dosiahnutie uhlíkovej neutrality Slovenska do roku 2050.
Ako Slovensko zvláda výzvy potravinového odpadu a energetickej chudoby? Aké kroky by sme mali podniknúť na zníženie negatívneho dopadu na planétu? A prečo je vedomé nakupovanie výhodné nielen pre životné prostredie, ale aj pre naše vzťahy? Odpovede nájdete v tejto inšpiratívnej epizóde, ktorú si môžete nielen vypočuť, ale aj pozrieť. Nájdete ju, rovnako ako aj predošlé, na YouTube kanáli SAV.
Prajeme príjemné počúvanie/sledovanie :)
V roku 1850 napadlo jednému z priekopníkov fotografie, Felixovi Nadarovi, odfotiť náš svet zhora, presnejšie z balóna. Tento moment odštartoval vznik úplne nového odboru, ktorý dnes denne využívajú vedci a vedkyne naprieč vednými oblasťami – diaľkového prieskumu Zeme. Takto získané dáta odborníkom pomáhajú monitorovať zmeny klímy, študovať a vylepšovať poľnohospodárstvo, pozorovať meniacu sa krajinu alebo lesné porasty.
Viac nám o tomto spôsobe poznávania sveta okolo nás povie odborník v tejto oblasti, docent Ján Feranec z Geografického ústavu SAV, v. v. i. Priblížil nám, ako technológia zmenila naše chápanie Zeme, povedal viac o výzvach spojených so získavaním a interpretáciou týchto kľúčových údajov a načrtol budúcnosť tejto vedeckej metódy.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Vo videu nájdete viaceré obrázky, ktoré doplnia Váš zážitok z počúvania. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk.
Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
V roku 1850 napadlo jednému z priekopníkov fotografie, Felixovi Nadarovi, odfotiť náš svet zhora, presnejšie z balóna. Tento moment odštartoval vznik úplne nového odboru, ktorý dnes denne využívajú vedci a vedkyne naprieč vednými oblasťami – diaľkového prieskumu Zeme. Takto získané dáta odborníkom pomáhajú monitorovať zmeny klímy, študovať a vylepšovať poľnohospodárstvo, pozorovať meniacu sa krajinu alebo lesné porasty.
Viac nám o tomto spôsobe poznávania sveta okolo nás povie odborník v tejto oblasti, docent Ján Feranec z Geografického ústavu SAV, v. v. i. Priblížil nám, ako technológia zmenila naše chápanie Zeme, povedal viac o výzvach spojených so získavaním a interpretáciou týchto kľúčových údajov a načrtol budúcnosť tejto vedeckej metódy.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Vo videu nájdete viaceré obrázky, ktoré doplnia Váš zážitok z počúvania. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk.
Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
V našom podcaste sme otvorili tému materskej depresie. Výskumy ukazujú, že neliečená depresia matky môže mať horší vplyv na dieťa ako liečená depresia. Jeho zdravie môže poškodiť aj tichá toxicita niektorých látok, vrátane alkoholu, aj keď sa prejaví neskôr. Aj tieto poznatky nám v podcaste priblížil vedec Michal Dubovický z Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie Centra experimentálnej medicíny SAV, v. v. i.
V podcaste sme hovorili aj o tom, ako užívané lieky prenikajú cez placentu a pôsobia na vyvíjajúci sa plod. Prebrali sme najnovšie výskumy, ktoré ukazujú, že neliečená materská depresia môže mať vážnejšie dôsledky na dieťa ako kontrolovaná liečba. Dotkli sme sa aj chemických látok v kozmetike či v domácnosti, ktoré môžu ovplyvniť zdravie plodu.
Čo by mali ženy vedieť o bezpečných dávkach liekov a aký význam má podpora prostredia počas tehotenstva? Preskúmajte spolu s nami problematiku, ktorá ovplyvňuje budúce generácie.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Video je doplnené o viaceré obrázky, ktoré doplnia Váš zážitok z počúvania. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk.
V našom podcaste sme otvorili tému materskej depresie. Výskumy ukazujú, že neliečená depresia matky môže mať horší vplyv na dieťa ako liečená depresia. Jeho zdravie môže poškodiť aj tichá toxicita niektorých látok, vrátane alkoholu, aj keď sa prejaví neskôr. Aj tieto poznatky nám v podcaste priblížil vedec Michal Dubovický z Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie Centra experimentálnej medicíny SAV, v. v. i.
V podcaste sme hovorili aj o tom, ako užívané lieky prenikajú cez placentu a pôsobia na vyvíjajúci sa plod. Prebrali sme najnovšie výskumy, ktoré ukazujú, že neliečená materská depresia môže mať vážnejšie dôsledky na dieťa ako kontrolovaná liečba. Dotkli sme sa aj chemických látok v kozmetike či v domácnosti, ktoré môžu ovplyvniť zdravie plodu.
Čo by mali ženy vedieť o bezpečných dávkach liekov a aký význam má podpora prostredia počas tehotenstva? Preskúmajte spolu s nami problematiku, ktorá ovplyvňuje budúce generácie.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Video je doplnené o viaceré obrázky, ktoré doplnia Váš zážitok z počúvania. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[zavináč]savba.sk.
Prečo sú niektoré vírusy chrípky nebezpečnejšie než iné a prečo sa rýchlo šíria naprieč druhmi – od vtákov až po ľudí? Do 75. epizódy nášho podcastu sme pozvali virologičku Tatianu Betákovú z Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i. Podelila sa s nami o svoje poznatky o chrípkových vírusoch a ich vývoji. Docentka Betáková nám popísala mechanizmy vírusov chrípky typu A až D, ich schopnosť mutovať a spôsobovať pandémie. Zistili sme tiež, prečo sa chrípka nevyhýba ani starším a chronicky chorým ľuďom.
Očkovanie sa javí ako jediná efektívna ochrana a naša hostka nás v podcaste previedla tým, ako funguje v tele. Zaujímajú vás príbehy z laboratória? Vďaka podcastu budete môcť nahliadnuť aj do každodennej práce vedkyne skúmajúcej smrtiace vírusy.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Video je doplnené o viaceré obrázky, ktoré doplnia Váš zážitok z počúvania. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[@]savba.sk.
Prečo sú niektoré vírusy chrípky nebezpečnejšie než iné a prečo sa rýchlo šíria naprieč druhmi – od vtákov až po ľudí? Do 75. epizódy nášho podcastu sme pozvali virologičku Tatianu Betákovú z Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i. Podelila sa s nami o svoje poznatky o chrípkových vírusoch a ich vývoji. Docentka Betáková nám popísala mechanizmy vírusov chrípky typu A až D, ich schopnosť mutovať a spôsobovať pandémie. Zistili sme tiež, prečo sa chrípka nevyhýba ani starším a chronicky chorým ľuďom.
Očkovanie sa javí ako jediná efektívna ochrana a naša hostka nás v podcaste previedla tým, ako funguje v tele. Zaujímajú vás príbehy z laboratória? Vďaka podcastu budete môcť nahliadnuť aj do každodennej práce vedkyne skúmajúcej smrtiace vírusy.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Video je doplnené o viaceré obrázky, ktoré doplnia Váš zážitok z počúvania. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast[@]savba.sk.
Doktor Krištín nám porozprával aj o tom, ako klimatické zmeny ovplyvňujú migračné vzorce vtákov, prezradil ako vtáky zvládajú tieto extrémne cesty a čo všetko ich počas migrácie ohrozuje. Dozvedeli sme sa tiež, ktorá slovenská lokalita je vo vzťahu k vtákom, perlou Slovenska.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Video je doplnené o viaceré obrázky, ktoré doplnia Váš zážitok z počúvania. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast@savba.sk.
Prajeme vám príjemné počúvanie alebo sledovanie :)
Doktor Krištín nám porozprával aj o tom, ako klimatické zmeny ovplyvňujú migračné vzorce vtákov, prezradil ako vtáky zvládajú tieto extrémne cesty a čo všetko ich počas migrácie ohrozuje. Dozvedeli sme sa tiež, ktorá slovenská lokalita je vo vzťahu k vtákom, perlou Slovenska.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Video je doplnené o viaceré obrázky, ktoré doplnia Váš zážitok z počúvania. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast@savba.sk.
Prajeme vám príjemné počúvanie alebo sledovanie :)
Vedeli ste, že v povinnej výbave archeológov môže byť aj neoprénový oblek, plutvy, potápačská maska a dýchací prístroj? Prijmite našej pozvanie na cestu pod hladinu slovenských riek s archeologičkou Klaudiou Daňovou z Archeologického ústavu SAV, v. v. i.
Doktorka Daňová nám odhalí tajomstvá fascinujúcej disciplíny, ktorú si mnohí z nás predstavujú iba ako vykopávanie pokladov z čias dávno minulých. Na Slovensku však archeológovia skúmajú aj nálezy skryté v riekach. Naša hostka nás zasvätila do svojho výskumu, ktorý začal na plážach Kuvajtu a viedol až k objavom rímskych táborov na brehu Dunaja. S presnými technikami a tímovou spoluprácou sa pod vodou snaží nájsť stopy minulosti, od drevených konštrukcií po artefakty, ktoré nám hovoria o živote predchádzajúcich generácií.
Započúvajte sa do rozprávania o tom, ako archeológovia-potápači prekonávajú výzvy silného prúdu a zlej viditeľnosti a zistite, aké špecifiká prináša táto jedinečná disciplína. Nechajte sa vtiahnuť do sveta, kde sa každé potápanie mení na neoceniteľný výskumný zážitok.
A nezabudnite, naše podcasty môžete tiež sledovať prostredníctvom YouTube kanála Slovenskej akadémie vied.
Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
Vedeli ste, že v povinnej výbave archeológov môže byť aj neoprénový oblek, plutvy, potápačská maska a dýchací prístroj? Prijmite našej pozvanie na cestu pod hladinu slovenských riek s archeologičkou Klaudiou Daňovou z Archeologického ústavu SAV, v. v. i.
Doktorka Daňová nám odhalí tajomstvá fascinujúcej disciplíny, ktorú si mnohí z nás predstavujú iba ako vykopávanie pokladov z čias dávno minulých. Na Slovensku však archeológovia skúmajú aj nálezy skryté v riekach. Naša hostka nás zasvätila do svojho výskumu, ktorý začal na plážach Kuvajtu a viedol až k objavom rímskych táborov na brehu Dunaja. S presnými technikami a tímovou spoluprácou sa pod vodou snaží nájsť stopy minulosti, od drevených konštrukcií po artefakty, ktoré nám hovoria o živote predchádzajúcich generácií.
Započúvajte sa do rozprávania o tom, ako archeológovia-potápači prekonávajú výzvy silného prúdu a zlej viditeľnosti a zistite, aké špecifiká prináša táto jedinečná disciplína. Nechajte sa vtiahnuť do sveta, kde sa každé potápanie mení na neoceniteľný výskumný zážitok.
A nezabudnite, naše podcasty môžete tiež sledovať prostredníctvom YouTube kanála Slovenskej akadémie vied.
Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
Na moderátorskom poste Vedeckého podcastu SAV vítame Moniku Tinákovú, ktorá si do najnovšej epizódy pozvala odborníka na stavebnú fyziku Richarda Slávika z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV, v. v. i.
Rozprávali sa predovšetkým o difúzii vodnej pary v stavebných konštrukciách a problémoch spojených s vlhkosťou v budovách. Doktor Slávik nám vysvetlil, ako sa vlhkosť správa v rôznych stavebných materiáloch a ako nám môžu nesprávne návrhy alebo moderné stavebné prístupy spôsobiť problémy, ako napríklad vznik plesní. Diskusia sa venuje aj historickým zmenám v spôsobe využívania a stavby budov, ako aj výzvam spojeným s modernými izolačnými technológiami a vetraním.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast@savba.sk.
Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
Na moderátorskom poste Vedeckého podcastu SAV vítame Moniku Tinákovú, ktorá si do najnovšej epizódy pozvala odborníka na stavebnú fyziku Richarda Slávika z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV, v. v. i.
Rozprávali sa predovšetkým o difúzii vodnej pary v stavebných konštrukciách a problémoch spojených s vlhkosťou v budovách. Doktor Slávik nám vysvetlil, ako sa vlhkosť správa v rôznych stavebných materiáloch a ako nám môžu nesprávne návrhy alebo moderné stavebné prístupy spôsobiť problémy, ako napríklad vznik plesní. Diskusia sa venuje aj historickým zmenám v spôsobe využívania a stavby budov, ako aj výzvam spojeným s modernými izolačnými technológiami a vetraním.
Vedecký podcast SAV môžete nielen počúvať, ale aj sledovať, a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. A ak máte pre nás podnet, pripomienku alebo odkaz, môžete nám napísať email na adresu: podcast@savba.sk.
Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie! :)
V pondelok 9. septembra si pripomíname Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Pri tejto príležitosti sme sa rozhodli odštartovať piatu sériu nášho podcastu s odborníkom na holokaust a problematiku arizácie židovského majetku, Jánom Hlavinkom z Historického ústavu SAV, v. v. i.
S moderátorom Petrom Boháčom diskutoval o vzniku Slovenskom štáte a jeho tragických následkoch pre židovskú komunitu. Doktor Hlavinka odhalil historické súvislosti a etapy perzekúcie Židov, od prvých protižidovských opatrení až po systematické deportácie do koncentračných táborov.
Vypočujte si, ako sa z ideologického radikalizmu stalo tragické rozprávanie o ľudskom utrpení a osude, ktorý sa týkal tisícov nevinných ľudí. Príbehy zabudnuté v čase získajú nový rozmer, keď sa spolu s historikom Jánom Hlavinkom zamyslíte nad tým, čo znamená pamätať a to aj v kontexte súčasnej situácie v našej spoločnosti.
Vedecký podcast SAV už môžete aj sledovať a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Prajeme príjemné počúvanie/pozeranie. :)
V pondelok 9. septembra si pripomíname Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Pri tejto príležitosti sme sa rozhodli odštartovať piatu sériu nášho podcastu s odborníkom na holokaust a problematiku arizácie židovského majetku, Jánom Hlavinkom z Historického ústavu SAV, v. v. i.
S moderátorom Petrom Boháčom diskutoval o vzniku Slovenskom štáte a jeho tragických následkoch pre židovskú komunitu. Doktor Hlavinka odhalil historické súvislosti a etapy perzekúcie Židov, od prvých protižidovských opatrení až po systematické deportácie do koncentračných táborov.
Vypočujte si, ako sa z ideologického radikalizmu stalo tragické rozprávanie o ľudskom utrpení a osude, ktorý sa týkal tisícov nevinných ľudí. Príbehy zabudnuté v čase získajú nový rozmer, keď sa spolu s historikom Jánom Hlavinkom zamyslíte nad tým, čo znamená pamätať a to aj v kontexte súčasnej situácie v našej spoločnosti.
Vedecký podcast SAV už môžete aj sledovať a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Prajeme príjemné počúvanie/pozeranie. :)
Vypočujte si poslednú epizódu Vedeckého podcastu SAV pred prázdninovou prestávkou. V našom špeciáli sme privítali predsedu SAV prof. Pavla Šajgalíka. Spoločne sme vyhodnotili jeho pôsobenie na čele akadémie. Zhrnuli sme naj výsledky a úspechy akadémie, hovorili sme o popularizácii vedy na námestiach či Nobelových cenách.
Epizódu sme nahrávali naživo na pódiu Hviezdoslavovho námestia v Bratislave počas podujatia MY SME SAV, ktoré sa uskutočnilo 14. a 15. júna 2024.
Aké to bolo si môžete pozrieť TU .
Vedecký podcast SAV už môžete aj sledovať a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Prajeme príjemné počúvanie/pozeranie. :)
Vypočujte si poslednú epizódu Vedeckého podcastu SAV pred prázdninovou prestávkou. V našom špeciáli sme privítali predsedu SAV prof. Pavla Šajgalíka. Spoločne sme vyhodnotili jeho pôsobenie na čele akadémie. Zhrnuli sme naj výsledky a úspechy akadémie, hovorili sme o popularizácii vedy na námestiach či Nobelových cenách.
Epizódu sme nahrávali naživo na pódiu Hviezdoslavovho námestia v Bratislave počas podujatia MY SME SAV, ktoré sa uskutočnilo 14. a 15. júna 2024.
Aké to bolo si môžete pozrieť TU .
Vedecký podcast SAV už môžete aj sledovať a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Prajeme príjemné počúvanie/pozeranie. :)
V našej jubilejnej 70. epizóde sme sa rozprávali o kliešťoch. Vedeli ste, že na svete žije približne 900 druhov týchto nebezpečných drobných živočíchov? S koľkými z nich sa môžeme stretnúť v slovenskej prírode? Aké choroby prenášajú na zvieratá a na ľudí, aké sú ich príznaky a ako sa pred nimi môžeme chrániť? Aj na tieto otázky nám odpovedala vedkyňa Markéta Derdáková z Ústavu zoológie SAV, v. v. i., kde sa odborníci venujú štúdiu a mapovaniu kliešťov a ponúkajú aj možnosť vyšetrenia kliešťa, ktorého ste si našli na tele.
Doktorka Derdáková nám v podcaste priblížila, ako kliešte skúma veda, dozvedeli sme sa o kliešťoch, ktoré môžu vyvolať alergiu na mäso a hovorili sme aj o tom, ako sa už čoskoro bude môcť do mapovania kliešťov zapojiť aj široká verejnosť. Naša hostka nám priblížila aj svoj nevedecký svet, ktorý tvorí biofarma na kopaniciach. Dovolila nám nahliadnuť aj do života žien bojujúcich s karcinómom prsníka.
Vedecký podcast SAV už môžete aj sledovať a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Prajeme príjemné počúvanie/pozeranie. :)
V našej jubilejnej 70. epizóde sme sa rozprávali o kliešťoch. Vedeli ste, že na svete žije približne 900 druhov týchto nebezpečných drobných živočíchov? S koľkými z nich sa môžeme stretnúť v slovenskej prírode? Aké choroby prenášajú na zvieratá a na ľudí, aké sú ich príznaky a ako sa pred nimi môžeme chrániť? Aj na tieto otázky nám odpovedala vedkyňa Markéta Derdáková z Ústavu zoológie SAV, v. v. i., kde sa odborníci venujú štúdiu a mapovaniu kliešťov a ponúkajú aj možnosť vyšetrenia kliešťa, ktorého ste si našli na tele.
Doktorka Derdáková nám v podcaste priblížila, ako kliešte skúma veda, dozvedeli sme sa o kliešťoch, ktoré môžu vyvolať alergiu na mäso a hovorili sme aj o tom, ako sa už čoskoro bude môcť do mapovania kliešťov zapojiť aj široká verejnosť. Naša hostka nám priblížila aj svoj nevedecký svet, ktorý tvorí biofarma na kopaniciach. Dovolila nám nahliadnuť aj do života žien bojujúcich s karcinómom prsníka.
Vedecký podcast SAV už môžete aj sledovať a to prostredníctvom YouTube kanála SAV. Prajeme príjemné počúvanie/pozeranie. :)
Ústrednou témou ďalšej epizódy nášho podcastu bola studená vojna, preteky v zbrojení a vo vesmírnom výskume a zástupné vojenské konflikty tohto obdobia. Pozvanie do štúdia prijal riaditeľ Historického ústavu SAV, v. v. i. Slavomír Michálek, odborník na americkú politiku v období studenej vojny a československo-americké politické a kultúrne vzťahy.
Rozprávali sme sa o Maršalovom pláne aj Uránovej dohode medzi Československom a ZSSR z októbra 1945, ktorá je podľa nášho hosťa tým hlavným ekonomickým medzníkom, ktorý krajinu definitívne nasmeroval po druhej svetovej vojne na východ. Vďaka uránu z ČSR tiež bolo ZSSR schopné zhotoviť atómovú bombu.
Doktor Michálek nám priblížil aj archívny výskum a prezradil tiež, aký dokument je pre neho tým najvzácnejším, ktorý objavil pri svojom bádaní v americkom národnom archíve. A skončila sa vôbec studená vojna alebo si dala len prestávku? Aj na túto otázku sme hľadali odpoveď s naším odborníkom.
Prajeme príjemné počúvanie, prípadne sledovanie prostredníctvom YouTube kanála SAV. :)
Ústrednou témou ďalšej epizódy nášho podcastu bola studená vojna, preteky v zbrojení a vo vesmírnom výskume a zástupné vojenské konflikty tohto obdobia. Pozvanie do štúdia prijal riaditeľ Historického ústavu SAV, v. v. i. Slavomír Michálek, odborník na americkú politiku v období studenej vojny a československo-americké politické a kultúrne vzťahy.
Rozprávali sme sa o Maršalovom pláne aj Uránovej dohode medzi Československom a ZSSR z októbra 1945, ktorá je podľa nášho hosťa tým hlavným ekonomickým medzníkom, ktorý krajinu definitívne nasmeroval po druhej svetovej vojne na východ. Vďaka uránu z ČSR tiež bolo ZSSR schopné zhotoviť atómovú bombu.
Doktor Michálek nám priblížil aj archívny výskum a prezradil tiež, aký dokument je pre neho tým najvzácnejším, ktorý objavil pri svojom bádaní v americkom národnom archíve. A skončila sa vôbec studená vojna alebo si dala len prestávku? Aj na túto otázku sme hľadali odpoveď s naším odborníkom.
Prajeme príjemné počúvanie, prípadne sledovanie prostredníctvom YouTube kanála SAV. :)
Vypočujte si špeciálnu epizódu Vedeckého podcastu SAV z festivalu Starmus, ktorú sme naživo nahrávali v rámci sprievodného podujatia Science Camp na Hlavnom námestí v Bratislave.
Naše pozvanie na pódium prijal materiálový vedec a anorganický chemik Miroslav Hnatko, riaditeľ Centra pre využitie pokročilých materiálov SAV, v. v. i. (CEMEA SAV).
Hlavnou témou epizódy boli materiály budúcnosti. Rozprávali sme sa o sodíkových a veľkokapacitných batériách. Dozvedeli sme sa aj o nových možnostiach recyklácie existujúcich batérií, ktoré umožnia získať naspäť použité vzácne kovy.
Zaujímala nás aj budúcnosť a smerovanie materiálového výskumu. Docent Hnatko tvrdí, že najväčší progres v materiálovom výskume je tam, kde ide o život a prezradil nám viac o jedinečnom materiáli vyvinutom v CEMEA SAV, ktorý tvorí povrch 3D titánových implantátov.
A vedeli ste, že nás už môžete aj sledovať? Dá sa to prostredníctvom YouTube kanála SAV.
Prajeme príjemné sledovanie/počúvanie :)
Vypočujte si špeciálnu epizódu Vedeckého podcastu SAV z festivalu Starmus, ktorú sme naživo nahrávali v rámci sprievodného podujatia Science Camp na Hlavnom námestí v Bratislave.
Naše pozvanie na pódium prijal materiálový vedec a anorganický chemik Miroslav Hnatko, riaditeľ Centra pre využitie pokročilých materiálov SAV, v. v. i. (CEMEA SAV).
Hlavnou témou epizódy boli materiály budúcnosti. Rozprávali sme sa o sodíkových a veľkokapacitných batériách. Dozvedeli sme sa aj o nových možnostiach recyklácie existujúcich batérií, ktoré umožnia získať naspäť použité vzácne kovy.
Zaujímala nás aj budúcnosť a smerovanie materiálového výskumu. Docent Hnatko tvrdí, že najväčší progres v materiálovom výskume je tam, kde ide o život a prezradil nám viac o jedinečnom materiáli vyvinutom v CEMEA SAV, ktorý tvorí povrch 3D titánových implantátov.
A vedeli ste, že nás už môžete aj sledovať? Dá sa to prostredníctvom YouTube kanála SAV.
Prajeme príjemné sledovanie/počúvanie :)
V tejto epizóde si trošku oddýchneme od vedeckých tém, ale od Slovenskej akadémie vied ako takej sa nevzdialime. Pozvanie do nášho podcastu totiž prijala riaditeľka Kongresového centra SAV Smolenický zámok – kastelánka – Ľubica Záborská. Previedla nás históriou zámku a popísala jeho najkrajšie zákutia a zaujímavosti.
Vedeli ste, že Smolenický zámok je najmladším zámkom na Slovensku? Zároveň je najobľúbenejšou destináciou v Trnavskom kraji. Pod vedením doktorky Záborskej sa naplno otvoril širokej verejnosti. Dnes si už aj vy môžete dopriať zámocký oddychový pobyt. A čo tak výborná káva s koláčikom v novej zámockej kaviarni? Alebo návšteva príjemného letného koncertu pod holým nebom? Aj to je dnes na zámku možné. Ľubica Záborská nám prezradila o tom viac. A nevynechali sme ani hudbu samotnú, ktorá má špeciálne miesto v srdci kastelánky Smolenického zámku. Rozprávali sme sa aj o muzikológii a žánri world music.
Ak nás chcete sledovať, môžete tak urobiť prostredníctvom YouTube kanála Slovenskej akadémie vied. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie :)
V tejto epizóde si trošku oddýchneme od vedeckých tém, ale od Slovenskej akadémie vied ako takej sa nevzdialime. Pozvanie do nášho podcastu totiž prijala riaditeľka Kongresového centra SAV Smolenický zámok – kastelánka – Ľubica Záborská. Previedla nás históriou zámku a popísala jeho najkrajšie zákutia a zaujímavosti.
Vedeli ste, že Smolenický zámok je najmladším zámkom na Slovensku? Zároveň je najobľúbenejšou destináciou v Trnavskom kraji. Pod vedením doktorky Záborskej sa naplno otvoril širokej verejnosti. Dnes si už aj vy môžete dopriať zámocký oddychový pobyt. A čo tak výborná káva s koláčikom v novej zámockej kaviarni? Alebo návšteva príjemného letného koncertu pod holým nebom? Aj to je dnes na zámku možné. Ľubica Záborská nám prezradila o tom viac. A nevynechali sme ani hudbu samotnú, ktorá má špeciálne miesto v srdci kastelánky Smolenického zámku. Rozprávali sme sa aj o muzikológii a žánri world music.
Ak nás chcete sledovať, môžete tak urobiť prostredníctvom YouTube kanála Slovenskej akadémie vied. Prajeme príjemné počúvanie alebo sledovanie :)
Počuli ste už o vrodených poruchách glykozylácie? Ide o zriedkavé choroby, ktoré sa vyskytujú u jedného zo stotisíc narodených jedincov a až v 20 percentách bývajú smrteľné. O tom, ako tieto ochorenia súvisia so sacharidmi, aké pokroky sa darí robiť slovenským vedcom v diagnóze týchto ochorení, hovoril v 67. epizóde Vedeckého podcastu SAV Filip Květoň z Chemického ústavu SAV, v. v. i.
Doktor Květoň svoj vedecký výskum sústreďuje najmä na sacharidy, ktoré sa nachádzajú v ľudskom organizme a plnia rôzne úlohy. Rozprávali sme sa aj o „zdravých“ cukroch a popularizácii vedy, v ktorej je náš hosť naozaj skúsený a tiež oceňovaný.
A ak nás chcete aj vidieť, nájsť nás môžete na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
Prajeme príjemné počúvanie/sledovanie :)
Počuli ste už o vrodených poruchách glykozylácie? Ide o zriedkavé choroby, ktoré sa vyskytujú u jedného zo stotisíc narodených jedincov a až v 20 percentách bývajú smrteľné. O tom, ako tieto ochorenia súvisia so sacharidmi, aké pokroky sa darí robiť slovenským vedcom v diagnóze týchto ochorení, hovoril v 67. epizóde Vedeckého podcastu SAV Filip Květoň z Chemického ústavu SAV, v. v. i.
Doktor Květoň svoj vedecký výskum sústreďuje najmä na sacharidy, ktoré sa nachádzajú v ľudskom organizme a plnia rôzne úlohy. Rozprávali sme sa aj o „zdravých“ cukroch a popularizácii vedy, v ktorej je náš hosť naozaj skúsený a tiež oceňovaný.
A ak nás chcete aj vidieť, nájsť nás môžete na YouTube kanáli Slovenskej akadémie vied.
Prajeme príjemné počúvanie/sledovanie :)
Začalo sa vegetačné obdobie, najobľúbenejší čas botanikov, ktorí sa zo svojich laboratórií a kancelárií opäť presúvajú do terénu kvôli zberu dát. Vegetačná sezóna však nastupuje skôr, ako po uplynulé roky. Viac nám o tom všetkom porozprával botanik Jaromír Kučera, generálny riaditeľ Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i. Jeho špecializáciou je výskum endemitov – rastlín, ktoré rastú len na jednej lokalite.
Podľa štúdie máme za posledné roky mapovaný skorší nástup jari a to o 30 až 39 dní. Ako na to rastliny reagujú? Klimatické zmeny ohrozujú ich generatívne rozmnožovanie, ale aj celé rastlinné pásma. Na Slovensku je globálnym otepľovaním najviac ohrozené alpínske rastlinstvo. Avšak aj vďaka úsiliu slovenských botanikov sú pre budúce generácie zachované stovky bežných aj endemických druhov.
Pozývame Vás k vypočutiu našej najnovšej epizódy a ak máte chuť nás pri rozhovore aj sledovať, tak už sa to dá! ;-) Nájdete nás na YouTube-ovom kanáli Slovenskej akadémie vied.
Začalo sa vegetačné obdobie, najobľúbenejší čas botanikov, ktorí sa zo svojich laboratórií a kancelárií opäť presúvajú do terénu kvôli zberu dát. Vegetačná sezóna však nastupuje skôr, ako po uplynulé roky. Viac nám o tom všetkom porozprával botanik Jaromír Kučera, generálny riaditeľ Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i. Jeho špecializáciou je výskum endemitov – rastlín, ktoré rastú len na jednej lokalite.
Podľa štúdie máme za posledné roky mapovaný skorší nástup jari a to o 30 až 39 dní. Ako na to rastliny reagujú? Klimatické zmeny ohrozujú ich generatívne rozmnožovanie, ale aj celé rastlinné pásma. Na Slovensku je globálnym otepľovaním najviac ohrozené alpínske rastlinstvo. Avšak aj vďaka úsiliu slovenských botanikov sú pre budúce generácie zachované stovky bežných aj endemických druhov.
Pozývame Vás k vypočutiu našej najnovšej epizódy a ak máte chuť nás pri rozhovore aj sledovať, tak už sa to dá! ;-) Nájdete nás na YouTube-ovom kanáli Slovenskej akadémie vied.
Pripomeňte si spolu s nami Medzinárodný deň žien podcastom o výnimočných vedkyniach. Pozvanie do štúdia prijala historička a spoluautorka úspešného podcastu Dejiny Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu SAV, v. v. i. Spoločne sme popísali príbehy troch mimoriadnych vedkýň – Marie Curie-Skłodowskej, Rosalind Franklinovej, s ktorou sa spája azda najväčšia (vedecká) krádež 20. storočia a slovenskej etnologičky Sone Kovačevičovej.
Všetky tri osobnosti spájala vášeň pre výskumnú tému, trpezlivosť a vytrvalosť. Dosiahli mimoriadne výsledky, no ako zdôraznila doktorka Šústová Drelová, úspešné vedkyne by sme nemali vnímať ako superženy, pretože ony samé by to tak nechceli. Ak je niečo, čo by sme mali konfrontovať, tak sú to najmä snahy po rýchlom úspechu, či tlak na dosahovanie kariérneho postupu, kde však ženy ťahajú za kratší koniec.
V podcaste sme tiež sumarizovali počty držiteliek prestížnej Nobelovej ceny, hovorili sme o limitoch, ktoré vedkyne spomaľujú pri napredovaní vo výskume a keďže naša hostka je odborníčkou na dejiny strednej Európy po 2. svetovej vojne, rozobrali sme aj postavenie žien v tomto období.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Pripomeňte si spolu s nami Medzinárodný deň žien podcastom o výnimočných vedkyniach. Pozvanie do štúdia prijala historička a spoluautorka úspešného podcastu Dejiny Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu SAV, v. v. i. Spoločne sme popísali príbehy troch mimoriadnych vedkýň – Marie Curie-Skłodowskej, Rosalind Franklinovej, s ktorou sa spája azda najväčšia (vedecká) krádež 20. storočia a slovenskej etnologičky Sone Kovačevičovej.
Všetky tri osobnosti spájala vášeň pre výskumnú tému, trpezlivosť a vytrvalosť. Dosiahli mimoriadne výsledky, no ako zdôraznila doktorka Šústová Drelová, úspešné vedkyne by sme nemali vnímať ako superženy, pretože ony samé by to tak nechceli. Ak je niečo, čo by sme mali konfrontovať, tak sú to najmä snahy po rýchlom úspechu, či tlak na dosahovanie kariérneho postupu, kde však ženy ťahajú za kratší koniec.
V podcaste sme tiež sumarizovali počty držiteliek prestížnej Nobelovej ceny, hovorili sme o limitoch, ktoré vedkyne spomaľujú pri napredovaní vo výskume a keďže naša hostka je odborníčkou na dejiny strednej Európy po 2. svetovej vojne, rozobrali sme aj postavenie žien v tomto období.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Doba bronzová je významnou epochou v našich dejinách. Technologický progres v tomto období bol zásadný. Nová zliatina – bronz mala významný vplyv na rozvoj spoločnosti. A čo vieme o ľuďoch? Svoje prostredie poznali omnoho lepšie ako my. Niektoré ich postupy dnes už ani nedokážeme zreprodukovať - ich zručnosti sme stratili. Aj to nám v našom podcaste povedala Dominika Oravkinová z Archeologického ústavu SAV, v. v. i.
Doktorka Oravkinová sa vo svojom výskume zameriava najmä na staršiu dobu bronzovú v spišskom regióne a tak nám toto obdobie v podcaste pripriblížila. Rozprávali sme sa aj o fascinujúcej archeologickej práci a dostali sme tipy, ako sa do nej aktívne zapojiť. Dozvedeli sme sa tiež, že archeológia nástupom moderných prírodovedných metód nesmierne pokročila. Bádanie archeológov výrazne napreduje a aj preto treba učebnice dejepisu aktualizovať.
A keďže je naša hostka aj mamou dvoch malých detí, zaujímalo nás, ako sa jej darí zladiť rodinný a vedecký život po návrate z rodičovskej dovolenky. Prajeme príjemné počúvanie :)
Doba bronzová je významnou epochou v našich dejinách. Technologický progres v tomto období bol zásadný. Nová zliatina – bronz mala významný vplyv na rozvoj spoločnosti. A čo vieme o ľuďoch? Svoje prostredie poznali omnoho lepšie ako my. Niektoré ich postupy dnes už ani nedokážeme zreprodukovať - ich zručnosti sme stratili. Aj to nám v našom podcaste povedala Dominika Oravkinová z Archeologického ústavu SAV, v. v. i.
Doktorka Oravkinová sa vo svojom výskume zameriava najmä na staršiu dobu bronzovú v spišskom regióne a tak nám toto obdobie v podcaste pripriblížila. Rozprávali sme sa aj o fascinujúcej archeologickej práci a dostali sme tipy, ako sa do nej aktívne zapojiť. Dozvedeli sme sa tiež, že archeológia nástupom moderných prírodovedných metód nesmierne pokročila. Bádanie archeológov výrazne napreduje a aj preto treba učebnice dejepisu aktualizovať.
A keďže je naša hostka aj mamou dvoch malých detí, zaujímalo nás, ako sa jej darí zladiť rodinný a vedecký život po návrate z rodičovskej dovolenky. Prajeme príjemné počúvanie :)
Zažili ste začiatky internetu a spomínate si ešte na prvé online komunikačné platformy? Zamysleli ste sa, kam sa za tie roky posunuli a ako sa pod ich vplyvom zmenilo naše správanie, prežívanie a samotná komunikácia? Virtuálny a reálny svet sa dnes dá už veľmi ťažko oddeliť, čítanie odstavilo sledovanie krátkych videí, ktoré sa dnes už vo viacerých oblastiach stali aj hlavnými zdrojmi informácii. Zďaleka nie vždy pravdivými.
Na rozhovor o týchto témach sme si pozvali sociálnu psychologičku, odborníčku na nové médiá a občiansku online participáciu Magdalénu Petrjánošovú z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Zaujímalo nás aj to, akým spôsobom sa dajú zbierať dáta o používaní internetu mladými ľuďmi, aké otázky s tým súvisiace si dnes už spoločenský vedec nemusí klásť? A aké pozitívne príležitosti a možnosti nám dnes internet poskytuje? A vedia o nich mladí vôbec? Aj to sa dozviete v 63. epizóde.
Prajeme príjemné počúvanie! : )
Zažili ste začiatky internetu a spomínate si ešte na prvé online komunikačné platformy? Zamysleli ste sa, kam sa za tie roky posunuli a ako sa pod ich vplyvom zmenilo naše správanie, prežívanie a samotná komunikácia? Virtuálny a reálny svet sa dnes dá už veľmi ťažko oddeliť, čítanie odstavilo sledovanie krátkych videí, ktoré sa dnes už vo viacerých oblastiach stali aj hlavnými zdrojmi informácii. Zďaleka nie vždy pravdivými.
Na rozhovor o týchto témach sme si pozvali sociálnu psychologičku, odborníčku na nové médiá a občiansku online participáciu Magdalénu Petrjánošovú z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Zaujímalo nás aj to, akým spôsobom sa dajú zbierať dáta o používaní internetu mladými ľuďmi, aké otázky s tým súvisiace si dnes už spoločenský vedec nemusí klásť? A aké pozitívne príležitosti a možnosti nám dnes internet poskytuje? A vedia o nich mladí vôbec? Aj to sa dozviete v 63. epizóde.
Prajeme príjemné počúvanie! : )
To, akou katastrofou pre ľudí, krajinu a zvieratá bol výbuch v černobyľskej jadrovej elektrárni, je nám známe. Ako však na to všetko zareagovalo okolité rastlinstvo? A v akej kondícii sú ďalšie generácie flóry z tohto neslávne známeho kontaminovaného prostredia?
Aj to nám v našom podcaste vysvetlil odborník na fyziológiu rastlín Maksym Danchenko z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i., ktorý skúma vplyv radiácie a aj iných stresorov na rastliny. Svoj výskum realizoval priamo v černobyľskej kontaminovanej oblasti a v rozhovore nám porozprával o svojich skúsenostiach a poznatkoch.
Zaujímali nás aj iné stresové faktory, ktoré na rastliny pôsobia. V podcaste sme sa rozprávali aj o proteomike – vede o proteínoch, o rôznych vedeckých technológiách a metódach, ktoré biológovia môžu vo svojej práci využívať, ako aj o rýchlom trende v ich vývoji. Neobišli sme ani popularizáciu vedy a vojnu na Ukrajine a jej vplyv na vedeckú prácu.
Prajeme príjemné počúvanie :)
To, akou katastrofou pre ľudí, krajinu a zvieratá bol výbuch v černobyľskej jadrovej elektrárni, je nám známe. Ako však na to všetko zareagovalo okolité rastlinstvo? A v akej kondícii sú ďalšie generácie flóry z tohto neslávne známeho kontaminovaného prostredia?
Aj to nám v našom podcaste vysvetlil odborník na fyziológiu rastlín Maksym Danchenko z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i., ktorý skúma vplyv radiácie a aj iných stresorov na rastliny. Svoj výskum realizoval priamo v černobyľskej kontaminovanej oblasti a v rozhovore nám porozprával o svojich skúsenostiach a poznatkoch.
Zaujímali nás aj iné stresové faktory, ktoré na rastliny pôsobia. V podcaste sme sa rozprávali aj o proteomike – vede o proteínoch, o rôznych vedeckých technológiách a metódach, ktoré biológovia môžu vo svojej práci využívať, ako aj o rýchlom trende v ich vývoji. Neobišli sme ani popularizáciu vedy a vojnu na Ukrajine a jej vplyv na vedeckú prácu.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Prvú tohtoročnú epizódu sme venovali astronomickým zaujímavostiam, ktoré v roku 2023 rezonovali na Slovensku i vo svete. Naším hosťom bol docent Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV, v. v. i., s ktorým sme sa rozprávali o meteoritoch, ktoré dopadli na naše územie, o polárnej žiare a aktuálnom slnečnom cykle, o pretekoch vo výskume Mesiaca či o hľadaní dvojičky Zeme.
S astronómom sme tiež zhodnotili najnovšie obrázky z teleskopu Jamesa Webba, hovorili sme aj o Hubbleovej konštante či zbere vzoriek z asteroidu Bennu. Samozrejme nechýbali ani očakávané udalosti v roku 2024.
Prajeme príjemné počúvanie! : )
Prvú tohtoročnú epizódu sme venovali astronomickým zaujímavostiam, ktoré v roku 2023 rezonovali na Slovensku i vo svete. Naším hosťom bol docent Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV, v. v. i., s ktorým sme sa rozprávali o meteoritoch, ktoré dopadli na naše územie, o polárnej žiare a aktuálnom slnečnom cykle, o pretekoch vo výskume Mesiaca či o hľadaní dvojičky Zeme.
S astronómom sme tiež zhodnotili najnovšie obrázky z teleskopu Jamesa Webba, hovorili sme aj o Hubbleovej konštante či zbere vzoriek z asteroidu Bennu. Samozrejme nechýbali ani očakávané udalosti v roku 2024.
Prajeme príjemné počúvanie! : )
Ak počas prechádzky v lese nájdete káble napojené na akumulátor, určite s tým nemanipulujte. Je vysoko pravdepodobné, že to patrí vedcom, ktorí pomocou špeciálnych prístrojov monitorujú stromy. Čo všetko výskumníkov v lesoch zaujíma, nám v našom poslednom tohtoročnom podcaste priblížil Miroslav Blaženec z Ústavu ekológie lesa SAV, v. v. i. vo Zvolene.
Doktor Blaženec sa špecializuje na fyziológiu lesa, je tiež odborníkom na lykožrúta smrekového. Preto nás zaujímalo, ako sa tento podkôrny hmyz správa, ako sa dokáže proti nemu smrek brániť a kedy už proti nemu nemá šancu. Dokáže človek takto napadnutému stromu pomôcť? A čo s mŕtvym drevom v lese? Ponechať alebo odstrániť?
Neobišli sme ani klimatické otázky. Zisťovali sme, ako vplýva zmena teploty a zvýšenie hladiny CO₂ na stromy a podkôrny hmyz. V podcaste sme s odborníkom zhodnotili aj to, ako vyzerajú Vysoké Tatry 19 rokov po katastrofálnej víchrici a opýtali sme sa aj na to, či budú mať vianočné stromčeky v kvetináčoch šancu prežiť výsadbu po sviatkoch.
Epizódu sme nahrali v štúdiu internátneho rádia Inro Zvolen, ktorému touto cestou ďakujeme za prepožičanie priestorov.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
Ak počas prechádzky v lese nájdete káble napojené na akumulátor, určite s tým nemanipulujte. Je vysoko pravdepodobné, že to patrí vedcom, ktorí pomocou špeciálnych prístrojov monitorujú stromy. Čo všetko výskumníkov v lesoch zaujíma, nám v našom poslednom tohtoročnom podcaste priblížil Miroslav Blaženec z Ústavu ekológie lesa SAV, v. v. i. vo Zvolene.
Doktor Blaženec sa špecializuje na fyziológiu lesa, je tiež odborníkom na lykožrúta smrekového. Preto nás zaujímalo, ako sa tento podkôrny hmyz správa, ako sa dokáže proti nemu smrek brániť a kedy už proti nemu nemá šancu. Dokáže človek takto napadnutému stromu pomôcť? A čo s mŕtvym drevom v lese? Ponechať alebo odstrániť?
Neobišli sme ani klimatické otázky. Zisťovali sme, ako vplýva zmena teploty a zvýšenie hladiny CO₂ na stromy a podkôrny hmyz. V podcaste sme s odborníkom zhodnotili aj to, ako vyzerajú Vysoké Tatry 19 rokov po katastrofálnej víchrici a opýtali sme sa aj na to, či budú mať vianočné stromčeky v kvetináčoch šancu prežiť výsadbu po sviatkoch.
Epizódu sme nahrali v štúdiu internátneho rádia Inro Zvolen, ktorému touto cestou ďakujeme za prepožičanie priestorov.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
Nalaďme sa spoločne na prichádzajúce vianočné sviatky s odborníčkami zo Slovenskej akadémie vied. K podcastovému mikrofónu sme pozvali profesorku etnológie Zuzanu Beňuškovú z Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. a odborníčku na raný novovek doktorku Tünde Lengyelovú. Rozprávali sme sa o Vianociach na šľachtických dvoroch i na vidieku, zakázaných Vianociach, o krampusoch na Slovensku, ale aj vianočných jedlách a tradíciách, najmä v mestskom prostredí.
Prajeme príjemné predvianočné počúvanie! :)
Nalaďme sa spoločne na prichádzajúce vianočné sviatky s odborníčkami zo Slovenskej akadémie vied. K podcastovému mikrofónu sme pozvali profesorku etnológie Zuzanu Beňuškovú z Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. a odborníčku na raný novovek doktorku Tünde Lengyelovú. Rozprávali sme sa o Vianociach na šľachtických dvoroch i na vidieku, zakázaných Vianociach, o krampusoch na Slovensku, ale aj vianočných jedlách a tradíciách, najmä v mestskom prostredí.
Prajeme príjemné predvianočné počúvanie! :)
Aký je vzťah medzi elektromagnetickým žiarením a živými organizmami? Čo je autoluminiscencia? Ako a prečo vedci analyzujú bioelektrické signály? Aj tieto otázky sme položili nášmu hosťovi Michalovi Teplanovi z Ústavu merania SAV, v. v. i.
V podcaste sme sa rozprávali nielen o tom ako v laboratóriu skúma vplyv elektromagnetických polí na živé organizmmy, zaujímala nás aj jeho voľnočasová aktivita, v rámci ktorej sa snaží vyvracať mylné tvrdenia tváriace sa ako vedecky podložené. Vysvetlí aj to, ako sa absolvent teoretickej matematiky a fyziky, dostal k výskumu prepojenia fyziky a biológie. Nezanedbateľnú úlohu pri tom zohrala jeho láska k prírode.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
Aký je vzťah medzi elektromagnetickým žiarením a živými organizmami? Čo je autoluminiscencia? Ako a prečo vedci analyzujú bioelektrické signály? Aj tieto otázky sme položili nášmu hosťovi Michalovi Teplanovi z Ústavu merania SAV, v. v. i.
V podcaste sme sa rozprávali nielen o tom ako v laboratóriu skúma vplyv elektromagnetických polí na živé organizmmy, zaujímala nás aj jeho voľnočasová aktivita, v rámci ktorej sa snaží vyvracať mylné tvrdenia tváriace sa ako vedecky podložené. Vysvetlí aj to, ako sa absolvent teoretickej matematiky a fyziky, dostal k výskumu prepojenia fyziky a biológie. Nezanedbateľnú úlohu pri tom zohrala jeho láska k prírode.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
Umelá inteligencia nám nastavuje zrkadlo. Je mocným nástrojom, ktorý nemusí len pomáhať, ale aj manipulovať postoje a meniť nálady v spoločnosti. Môžu za to aj odporúčacie algoritmy, ktoré zbierajú dáta o správaní internetových používateľov. O tomto aktuálnom fenoméne sme sa rozprávali s odborníčkou v oblasti kybernetiky, umelej inteligencie a robotiky Ivanou Budinskou z Ústavu informatiky SAV a odborníčkou na konšpiračné teórie Zuzanou Panczovou z Ústavu etnológie a soc. antropológie SAV.
Reč bola aj o používaní nástroja ChatGPT na školách, o tom ako umelú inteligenciu využíva vedecká obec, ale aj „dezinfo“ scéna. Aj tu sa ukazuje nesmierna dôležitosť spoločenských vied vo výskume a vývoji umelej inteligencie. Zaujímalo nás tiež, či dokážu systémy umelej inteligencie odlíšiť pravdivú informáciu od tej nepravdivej a aké miesto má v tejto problematike etika. Odborníčky nám dajú aj niekoľko tipov, ako sa nestratiť v pribúdajúcich umelo vygenerovaných obsahoch.
Prajeme príjemné počúvanie!
Umelá inteligencia nám nastavuje zrkadlo. Je mocným nástrojom, ktorý nemusí len pomáhať, ale aj manipulovať postoje a meniť nálady v spoločnosti. Môžu za to aj odporúčacie algoritmy, ktoré zbierajú dáta o správaní internetových používateľov. O tomto aktuálnom fenoméne sme sa rozprávali s odborníčkou v oblasti kybernetiky, umelej inteligencie a robotiky Ivanou Budinskou z Ústavu informatiky SAV a odborníčkou na konšpiračné teórie Zuzanou Panczovou z Ústavu etnológie a soc. antropológie SAV.
Reč bola aj o používaní nástroja ChatGPT na školách, o tom ako umelú inteligenciu využíva vedecká obec, ale aj „dezinfo“ scéna. Aj tu sa ukazuje nesmierna dôležitosť spoločenských vied vo výskume a vývoji umelej inteligencie. Zaujímalo nás tiež, či dokážu systémy umelej inteligencie odlíšiť pravdivú informáciu od tej nepravdivej a aké miesto má v tejto problematike etika. Odborníčky nám dajú aj niekoľko tipov, ako sa nestratiť v pribúdajúcich umelo vygenerovaných obsahoch.
Prajeme príjemné počúvanie!
Stresové situácie zažívame všetci, no u každého z nás môžu ich prejavy vyzerať inak. Zvýšený tep, začervenanie či nevoľnosť. Prečo je to tak nám porozprávala naša hostka, profesorka Daniela Ježová z Ústavu experimentálnej endokrinológie BMC SAV, v. v. i., čerstvá laureátka Ceny verejnosti ESET Science Awards.
Prof. Ježová je svetovou expertkou v oblasti úlohy hormónov pri zvládaní záťaže a stresových situácií. Patrí medzi najcitovanejšie slovenské vedecké osobnosti a je nositeľkou mnohých vyznamenaní.
Rozprávali sme sa s ňou o výskume úzkostných a dperesívnych porúch, priblížila nám rôzne metódy merania hladiny stresových hormónov a neobišli sme ani jej najnovší výskum zameraný na prepojenie matiek a novorodencov.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
Stresové situácie zažívame všetci, no u každého z nás môžu ich prejavy vyzerať inak. Zvýšený tep, začervenanie či nevoľnosť. Prečo je to tak nám porozprávala naša hostka, profesorka Daniela Ježová z Ústavu experimentálnej endokrinológie BMC SAV, v. v. i., čerstvá laureátka Ceny verejnosti ESET Science Awards.
Prof. Ježová je svetovou expertkou v oblasti úlohy hormónov pri zvládaní záťaže a stresových situácií. Patrí medzi najcitovanejšie slovenské vedecké osobnosti a je nositeľkou mnohých vyznamenaní.
Rozprávali sme sa s ňou o výskume úzkostných a dperesívnych porúch, priblížila nám rôzne metódy merania hladiny stresových hormónov a neobišli sme ani jej najnovší výskum zameraný na prepojenie matiek a novorodencov.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
Pozvanie do nášho podcastu tentoraz prijal sociálny psychológ Michal Kentoš zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Doktor Kentoš je národným koordinátorom mohutného prieskumu Európska sociálna sonda (ESS) a rozprávali sme sa s ním o tom, čo výskumníkov v tomto prieskume zaujíma, ako sa tvoria dotazníky pre použitie v celej Európe, vyberajú respondenti a či sa do aktuálneho zberu dát, ktorý prebieha do konca roka 2023, môžu prihlásiť aj externí záujemcovia.
Vďaka tomu, že je Slovensko súčasťou ESS sa u nás od roku 2002 uskutočnilo už 10 kôl zberu vzácnych dát, ktoré hovoria napríklad o tom, ako sledujeme médiá, ako sme spokojní so svojím životom, ale aj aké máme hodnoty, postoje ku klimatickým zmenám či ako dôverujeme inštitúciám. Nedávne výsledky nám napríklad hovoria aj o tom, že politická participácia je na Slovensku nízka a rovnako klesá aj naša ochota zapájať sa do prieskumov. Čo to potom znamená pre výskumníkov a má to vplyv na presnosť dát? Aj o tom nám viac porozprával náš hosť.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Pozvanie do nášho podcastu tentoraz prijal sociálny psychológ Michal Kentoš zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Doktor Kentoš je národným koordinátorom mohutného prieskumu Európska sociálna sonda (ESS) a rozprávali sme sa s ním o tom, čo výskumníkov v tomto prieskume zaujíma, ako sa tvoria dotazníky pre použitie v celej Európe, vyberajú respondenti a či sa do aktuálneho zberu dát, ktorý prebieha do konca roka 2023, môžu prihlásiť aj externí záujemcovia.
Vďaka tomu, že je Slovensko súčasťou ESS sa u nás od roku 2002 uskutočnilo už 10 kôl zberu vzácnych dát, ktoré hovoria napríklad o tom, ako sledujeme médiá, ako sme spokojní so svojím životom, ale aj aké máme hodnoty, postoje ku klimatickým zmenám či ako dôverujeme inštitúciám. Nedávne výsledky nám napríklad hovoria aj o tom, že politická participácia je na Slovensku nízka a rovnako klesá aj naša ochota zapájať sa do prieskumov. Čo to potom znamená pre výskumníkov a má to vplyv na presnosť dát? Aj o tom nám viac porozprával náš hosť.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Volebná kampaň a posledné týždne pred voľbami sú nesmierne zaujímavým obdobím pre výskum charizmy autorít. Tvrdí to hosť nášho predvolebného špeciálu Dominik Želinský zo Sociologického ústavu SAV, v. v. i., odborník na problematiku sebaprezentácie a charizmy v politike.
V podcaste porovnal slovenskú a českú spoločnosť z hľadiska náchylnosti ku konšpiračným teóriám, apatie či angažovanosti obyvateľstva. Rozprávali sme sa aj o charizmatických lídroch v politike, o emocionalite a ideologickej radikalizácii slovenskej spoločnosti či o rôznych mýtoch spojených s mestským a vidieckym obyvateľstvom.
Podcast sme pre nahrávali začiatkom septembra. Prajeme príjemné počúvanie :)
Volebná kampaň a posledné týždne pred voľbami sú nesmierne zaujímavým obdobím pre výskum charizmy autorít. Tvrdí to hosť nášho predvolebného špeciálu Dominik Želinský zo Sociologického ústavu SAV, v. v. i., odborník na problematiku sebaprezentácie a charizmy v politike.
V podcaste porovnal slovenskú a českú spoločnosť z hľadiska náchylnosti ku konšpiračným teóriám, apatie či angažovanosti obyvateľstva. Rozprávali sme sa aj o charizmatických lídroch v politike, o emocionalite a ideologickej radikalizácii slovenskej spoločnosti či o rôznych mýtoch spojených s mestským a vidieckym obyvateľstvom.
Podcast sme pre nahrávali začiatkom septembra. Prajeme príjemné počúvanie :)
Odborný svet sa dnes zhoduje na tom, že zmena klímy vznikla v dôsledku ľudskej činnosti. V popredí tohto globálneho problému je teda človek a spoločnosť. Preto aj spoločenské vedy majú ku prebiehajúcej klimatickej kríze čo povedať.
Súhrn najnovších poznatkov spoločenských vedcov a vedkýň sme v lete priniesli v podobe brožúry Zmena klímy II. diel, ktorú si môžete voľne stiahnuť na stránke SAV – Otvorená akadémia. A touto témou sme sa rozhodli tiež odštartovať štvrtú sériu našich podcastov.
Naše pozvanie prijala dátová analytička a prognostička Dušana Dokupilová a experimentálny psychológ Jakub Šrol – obaja z Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
S moderátorom Petrom Boháčom sa rozprávali aj o tom prečo niektorí ľudia klimatickú zmenu spochybňujú, čo znamená fenomén psychologickej vzdialenosti klimatickej zmeny. Hostia nám prezradili aj to, ako vznikajú klimatické prognózy a ktoré z nich sú tie najpresnejšie a tiež či existujú spôsoby ako motivovať občanov k šetrnejšiemu správaniu sa.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
Odborný svet sa dnes zhoduje na tom, že zmena klímy vznikla v dôsledku ľudskej činnosti. V popredí tohto globálneho problému je teda človek a spoločnosť. Preto aj spoločenské vedy majú ku prebiehajúcej klimatickej kríze čo povedať.
Súhrn najnovších poznatkov spoločenských vedcov a vedkýň sme v lete priniesli v podobe brožúry Zmena klímy II. diel, ktorú si môžete voľne stiahnuť na stránke SAV – Otvorená akadémia. A touto témou sme sa rozhodli tiež odštartovať štvrtú sériu našich podcastov.
Naše pozvanie prijala dátová analytička a prognostička Dušana Dokupilová a experimentálny psychológ Jakub Šrol – obaja z Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
S moderátorom Petrom Boháčom sa rozprávali aj o tom prečo niektorí ľudia klimatickú zmenu spochybňujú, čo znamená fenomén psychologickej vzdialenosti klimatickej zmeny. Hostia nám prezradili aj to, ako vznikajú klimatické prognózy a ktoré z nich sú tie najpresnejšie a tiež či existujú spôsoby ako motivovať občanov k šetrnejšiemu správaniu sa.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
Uzatvárame 3. sériu Vedeckého podcastu SAV. Naším hosťom nemohol byť nikto iný ako predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík. Túto špeciálnu epizódu sme nahrali počas podujatia Víkend so SAV, ktoré sme zorganizovali pri príležitosti osláv 70. výročia akadémie.
Bol to náš festival vedy, ktorý sme veľmi užili a jeho atmosféru zachytáva aj tento podcast. Tak si ho poďte vypočuť. Pavol Šajgalík nám hovoril nielen o tom, aké bolo robiť vedu za socializmu alebo kam sa SAV počas svojej existencie posunula. Prezradil tiež, či má popri manažovaní akadémie čas aj na vedu, odpovedal na otázky zvedavých detí z publika a prezradil aj to, prečo vlastne nosí svoje charakteristické fúzy ;-)
Prajeme príjemné počúvanie :)
Uzatvárame 3. sériu Vedeckého podcastu SAV. Naším hosťom nemohol byť nikto iný ako predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík. Túto špeciálnu epizódu sme nahrali počas podujatia Víkend so SAV, ktoré sme zorganizovali pri príležitosti osláv 70. výročia akadémie.
Bol to náš festival vedy, ktorý sme veľmi užili a jeho atmosféru zachytáva aj tento podcast. Tak si ho poďte vypočuť. Pavol Šajgalík nám hovoril nielen o tom, aké bolo robiť vedu za socializmu alebo kam sa SAV počas svojej existencie posunula. Prezradil tiež, či má popri manažovaní akadémie čas aj na vedu, odpovedal na otázky zvedavých detí z publika a prezradil aj to, prečo vlastne nosí svoje charakteristické fúzy ;-)
Prajeme príjemné počúvanie :)
V nedeľu 18. júna 2023 oslávi Slovenská akadémia vied 70-ku. Týmto dátumom si pripomína prijatie zákona o SAV, ktorý definoval jej súčasnú štruktúru a podobu. Avšak vzniku SAV v minulosti predchádzali snahy viacerých vzdelancov, ktoré siahajú až k Matejovi Belovi. Hosťom nášho podcastového špeciálu bol Adam Hudek z Historického ústavu SAV, v. v. i., spoluautor publikácie Dejiny Slovenskej akadémie vied. Zachytáva v nej dramatický zápas o vedecké poznanie. Porozprával nám o míľnikoch, ktoré akadémia počas 7 dekád prekonala, priblížil postoje vedeckej komunity v rôznych obdobiach socializmu, počas revolúcie aj v porevolučnom období a spomenul viaceré konkrétne výsledky výskumu. Neopomenie ani úlohu žien - významných vedkýň v histórii SAV.
Prajeme príjemné počúvanie :)
V nedeľu 18. júna 2023 oslávi Slovenská akadémia vied 70-ku. Týmto dátumom si pripomína prijatie zákona o SAV, ktorý definoval jej súčasnú štruktúru a podobu. Avšak vzniku SAV v minulosti predchádzali snahy viacerých vzdelancov, ktoré siahajú až k Matejovi Belovi. Hosťom nášho podcastového špeciálu bol Adam Hudek z Historického ústavu SAV, v. v. i., spoluautor publikácie Dejiny Slovenskej akadémie vied. Zachytáva v nej dramatický zápas o vedecké poznanie. Porozprával nám o míľnikoch, ktoré akadémia počas 7 dekád prekonala, priblížil postoje vedeckej komunity v rôznych obdobiach socializmu, počas revolúcie aj v porevolučnom období a spomenul viaceré konkrétne výsledky výskumu. Neopomenie ani úlohu žien - významných vedkýň v histórii SAV.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Vedeli ste, že aj vďaka našim astronómom sa môžeme vo vesmíre cítiť bezpečne? A viete čo treba urobiť, ak sa vám pošťastí nájsť meteorit? A ako ho vlastne rozoznáte od iných hornín? Odkiaľ k nám prilietajú kométy a je práca astronóma romantická? Aj o tom sa v našom podcaste rozhovoril Marián Jakubík vedúci oddelenia medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu SAV, v. v. i.
Doktor Jakubík nám okrem toho prezradí aj svoj názor na apokalyptické a vesmírne filmy, priblížil výučbu v jeho odbore a vysvetlil na akých témach momentálne pracuje.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Vedeli ste, že aj vďaka našim astronómom sa môžeme vo vesmíre cítiť bezpečne? A viete čo treba urobiť, ak sa vám pošťastí nájsť meteorit? A ako ho vlastne rozoznáte od iných hornín? Odkiaľ k nám prilietajú kométy a je práca astronóma romantická? Aj o tom sa v našom podcaste rozhovoril Marián Jakubík vedúci oddelenia medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu SAV, v. v. i.
Doktor Jakubík nám okrem toho prezradí aj svoj názor na apokalyptické a vesmírne filmy, priblížil výučbu v jeho odbore a vysvetlil na akých témach momentálne pracuje.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Vedeli ste, že prvé vône cítia bábätká už v poslednom trimestri tehotenstva? Alebo že deti vyrastajúce v rodinách, kde sa pravidelne varí, majú vyššie IQ? Alebo že strata čuchu môže signalizovať aj neurodegeneratívne ochorenia? Aj tieto zaujímavosti nám v podcaste prezradila neurovedkyňa Enikö Račeková z Neurobiologického ústavu BMC SAV, v. v. i., ktorá čuchový systém dlhodobo skúma.
Čuch prepája naše spomienky, chráni nás pred nebezpečenstvom, umožňuje oceniť dobré jedlo alebo nájsť správneho partnera. Pandémia koronavírusu nám pripomenula, aký je čuch dôležitý a ako veľmi nám môže chýbať, keď ho stratíme.
Vypočujte si náš podcast a dozviete sa aj to, ako sa dá stratený čuch prinavrátiť, či je čuch dôležitejší viac pre ženy alebo mužov, či má obezita vplyv na stratu čuchu, a tiež aj to, ako sa dá zastaviť úbytok neurónov.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Vedeli ste, že prvé vône cítia bábätká už v poslednom trimestri tehotenstva? Alebo že deti vyrastajúce v rodinách, kde sa pravidelne varí, majú vyššie IQ? Alebo že strata čuchu môže signalizovať aj neurodegeneratívne ochorenia? Aj tieto zaujímavosti nám v podcaste prezradila neurovedkyňa Enikö Račeková z Neurobiologického ústavu BMC SAV, v. v. i., ktorá čuchový systém dlhodobo skúma.
Čuch prepája naše spomienky, chráni nás pred nebezpečenstvom, umožňuje oceniť dobré jedlo alebo nájsť správneho partnera. Pandémia koronavírusu nám pripomenula, aký je čuch dôležitý a ako veľmi nám môže chýbať, keď ho stratíme.
Vypočujte si náš podcast a dozviete sa aj to, ako sa dá stratený čuch prinavrátiť, či je čuch dôležitejší viac pre ženy alebo mužov, či má obezita vplyv na stratu čuchu, a tiež aj to, ako sa dá zastaviť úbytok neurónov.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Choroba čiernych kostí – alkaptonúria, je vzácne dedičné ochorenie, ktorým sú na svete najviac postihovaní obyvatelia Slovenska. Čo túto chorobu spôsobuje, prečo sa tak často vyskytuje práve u nás a ako sa dá liečiť, nám porozprával vedec Richard Imrich z Ústavu klinického a translačného výskumu Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i.
Spoločne s kolegami sa podieľal na vývoji liečiva na túto raritnú chorobu, za čo bol nedávno ocenený aj Krištáľovým krídlom. Okrem toho hovoril o tom ako stresové hormóny vplývajú na náš imunitný systém, priblížil nám klinický výskum na Slovensku a neobišli sme ani umelú inteligenciu a jej úlohu vo výskume či pri skladaní hudby.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Choroba čiernych kostí – alkaptonúria, je vzácne dedičné ochorenie, ktorým sú na svete najviac postihovaní obyvatelia Slovenska. Čo túto chorobu spôsobuje, prečo sa tak často vyskytuje práve u nás a ako sa dá liečiť, nám porozprával vedec Richard Imrich z Ústavu klinického a translačného výskumu Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i.
Spoločne s kolegami sa podieľal na vývoji liečiva na túto raritnú chorobu, za čo bol nedávno ocenený aj Krištáľovým krídlom. Okrem toho hovoril o tom ako stresové hormóny vplývajú na náš imunitný systém, priblížil nám klinický výskum na Slovensku a neobišli sme ani umelú inteligenciu a jej úlohu vo výskume či pri skladaní hudby.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Pozvanie do nášho podcastu prijala literárna vedkyňa, germanistka a prekladateľka Jana Cviková z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i. Je šéfredaktorkou vedeckého časopisu World Literature Studies. Hovorili sme nielen o jej vedeckej práci a témach, ktoré na ústave rezonujú, ale aj o feminizme, pretože verejné pôsobenie doktorky Cvikovej sa spája najmä s feministickou organizáciou Aspekt a rovnomenným časopisom. Rozprávali sme sa aj o začiatkoch feministického hnutia na Slovensku v 90. rokoch, o feministkách a literárnych dielach, ktoré stoja za prečítanie aj o animozite voči feminizmu.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Pozvanie do nášho podcastu prijala literárna vedkyňa, germanistka a prekladateľka Jana Cviková z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i. Je šéfredaktorkou vedeckého časopisu World Literature Studies. Hovorili sme nielen o jej vedeckej práci a témach, ktoré na ústave rezonujú, ale aj o feminizme, pretože verejné pôsobenie doktorky Cvikovej sa spája najmä s feministickou organizáciou Aspekt a rovnomenným časopisom. Rozprávali sme sa aj o začiatkoch feministického hnutia na Slovensku v 90. rokoch, o feministkách a literárnych dielach, ktoré stoja za prečítanie aj o animozite voči feminizmu.
Prajeme príjemné počúvanie :)
5G siete sú pre niekoho strašiakom, pre iného užitočným a dôležitým systémom, ktorý nám umožňuje vysoké dátové toky pri obrovskom množstve zariadení pripojených na internet. Náš hosť, odborník v oblasti mikroelektroniky, Milan Ťapajna z Elektrotechnického ústavu SAV, v. v. i. nám v podcaste vysvetlil ako tieto siete fungujú, prečo sú v dnešnej dobe nevyhnutné, ale aj to, prečo nimi netreba pokrývať celú krajinu.
Doktor Ťapajna okrem toho priblížil aj svoj výskum, ktorý s týmito sieťami úzko súvisí. Vyvíja nové koncepty polovodičov z materiálov iných ako kremík, pretože už aj ten začína narážať na svoje limity. Vývoj v oblasti mikroelektroniky napreduje nesmiernou rýchlosťou a prispievajú k tomu aj slovenskí vedci. Dokážu byť aj konkurencieschopní? Aj to sa dozviete z nášho podcastu. Prajeme príjemné počúvanie! 😊
5G siete sú pre niekoho strašiakom, pre iného užitočným a dôležitým systémom, ktorý nám umožňuje vysoké dátové toky pri obrovskom množstve zariadení pripojených na internet. Náš hosť, odborník v oblasti mikroelektroniky, Milan Ťapajna z Elektrotechnického ústavu SAV, v. v. i. nám v podcaste vysvetlil ako tieto siete fungujú, prečo sú v dnešnej dobe nevyhnutné, ale aj to, prečo nimi netreba pokrývať celú krajinu.
Doktor Ťapajna okrem toho priblížil aj svoj výskum, ktorý s týmito sieťami úzko súvisí. Vyvíja nové koncepty polovodičov z materiálov iných ako kremík, pretože už aj ten začína narážať na svoje limity. Vývoj v oblasti mikroelektroniky napreduje nesmiernou rýchlosťou a prispievajú k tomu aj slovenskí vedci. Dokážu byť aj konkurencieschopní? Aj to sa dozviete z nášho podcastu. Prajeme príjemné počúvanie! 😊
Vaječné škrupinky sú bežným kuchynským odpadom, ktorý radi používajú napríklad záhradkári. Vedeli ste, že keď sa takáto škrupinka pomelie v planetárnom mlyne, môže skvelo pomôcť pri filtrácii vody alebo sa dokonca premeniť na aragonit? Aj tieto zaujímavé riešenia ponúka mechanochémia, proces využívajúci mletie, ktorému sa výskumne venuje Matej Baláž z Ústavu geotechniky SAV, v. v. i.
V podcaste nám vysvetlil, že mechanochémia je vhodná nielen na spracovanie rôznych druhov odpadu, ale aj pri príprave nanomateriálov. Doktor Baláž dokonca za pomoci lišajníkov a mechanochémie získal aj strieborné nanočastice využiteľné v energetike, či biomedicíne. Ako to presne bolo a aké ďalšie skvelé výhody tento proces ponúka? Vypočujte si v 52. Vedeckom podcaste SAV. Prajeme príjemné počúvanie.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Vaječné škrupinky sú bežným kuchynským odpadom, ktorý radi používajú napríklad záhradkári. Vedeli ste, že keď sa takáto škrupinka pomelie v planetárnom mlyne, môže skvelo pomôcť pri filtrácii vody alebo sa dokonca premeniť na aragonit? Aj tieto zaujímavé riešenia ponúka mechanochémia, proces využívajúci mletie, ktorému sa výskumne venuje Matej Baláž z Ústavu geotechniky SAV, v. v. i.
V podcaste nám vysvetlil, že mechanochémia je vhodná nielen na spracovanie rôznych druhov odpadu, ale aj pri príprave nanomateriálov. Doktor Baláž dokonca za pomoci lišajníkov a mechanochémie získal aj strieborné nanočastice využiteľné v energetike, či biomedicíne. Ako to presne bolo a aké ďalšie skvelé výhody tento proces ponúka? Vypočujte si v 52. Vedeckom podcaste SAV. Prajeme príjemné počúvanie.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Sú vedecké pracoviská SAV v rámci európskeho výskumného priestoru konkurencieschopné? Dokážu byť aj napriek výrazne odlišným finančným podmienkam európskymi lídrami vo svojej vednej oblasti? Ako si SAV-ka počína v transfere poznatkov do praxe a ako sa jej darí vo výchove mladej generácie vedeckých pracovníkov?
Aj na tieto otázky nám nedávno dalo odpovede komplexné hodnotenie SAV, ktorým akadémia žila počas celého roka 2022. Kto SAV-ku hodnotil, aké kritéria sledoval, odkedy tento proces funguje, aké výsledky akadémia dosiahla a v čom je toto hodnotenie iné ako to, ktoré uskutočnil rezort školstva? Aj o tom sme sa rozprávali s doktorkou Máriou Omastovou z Ústavu polymérov SAV, v. v. i., ktorá má tento náročný proces na SAV-ke už niekoľko rokov pod palcom.
Prajeme príjemné počúvanie! : )
Sú vedecké pracoviská SAV v rámci európskeho výskumného priestoru konkurencieschopné? Dokážu byť aj napriek výrazne odlišným finančným podmienkam európskymi lídrami vo svojej vednej oblasti? Ako si SAV-ka počína v transfere poznatkov do praxe a ako sa jej darí vo výchove mladej generácie vedeckých pracovníkov?
Aj na tieto otázky nám nedávno dalo odpovede komplexné hodnotenie SAV, ktorým akadémia žila počas celého roka 2022. Kto SAV-ku hodnotil, aké kritéria sledoval, odkedy tento proces funguje, aké výsledky akadémia dosiahla a v čom je toto hodnotenie iné ako to, ktoré uskutočnil rezort školstva? Aj o tom sme sa rozprávali s doktorkou Máriou Omastovou z Ústavu polymérov SAV, v. v. i., ktorá má tento náročný proces na SAV-ke už niekoľko rokov pod palcom.
Prajeme príjemné počúvanie! : )
Áno, niektoré druhy parazitov dokážu meniť správanie hostiteľov, ale scenáre ako zo seriálu The Last od Us sú už pritiahnuté za vlasy, povedala v najnovšej epizóde nášho podcastu parazitologička Daniela Antolová z Parazitologického ústavu SAV, v. v. i. Rozprávali sme sa aj o vlasovcovi, toxoplazme či škrkavke ľudskej - konkrétnych parazitoch v našom geografickom regióne. Reč bola aj o výskume a diagnostike, ktorú košickí parazitológovia poskytujú aj pre širokú verejnosť a tiež o vplyve postupného otepľovania klímy na šírenie parazitov.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
Áno, niektoré druhy parazitov dokážu meniť správanie hostiteľov, ale scenáre ako zo seriálu The Last od Us sú už pritiahnuté za vlasy, povedala v najnovšej epizóde nášho podcastu parazitologička Daniela Antolová z Parazitologického ústavu SAV, v. v. i. Rozprávali sme sa aj o vlasovcovi, toxoplazme či škrkavke ľudskej - konkrétnych parazitoch v našom geografickom regióne. Reč bola aj o výskume a diagnostike, ktorú košickí parazitológovia poskytujú aj pre širokú verejnosť a tiež o vplyve postupného otepľovania klímy na šírenie parazitov.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
Pandémia Covid-19, ruská agresia na Ukrajine, vnútropolitické pnutia či nestabilita vlády - to sú príklady veľkých výziev, ktorým naša spoločnosť v posledných rokoch čelí. Významnú rolu v tomto období zohrávajú spoločenské vedy, ktoré nám pomáhajú náročné časy prekonávať. Jednou z takých vedných disciplín je aj psychológia.
V podcastovom špeciáli sme privítali Vladimíru Kurincovú Čavojovú, odborníčku na problematiku nepodložených presvedčení, kognitívnych omylov a intuitívneho usudzovania z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
V podcaste sme spoločne upratali pojmy konšpirácia, dezinformácia, fáma a misinformácia, pýtali sme sa na to, akí ľudia sú náchylnejší veriť konšpiráciám, tiež nás zaujímalo, čo sme sa počas pandémie o nás ako Slovákoch a Slovenkách vďaka výskumom dozvedeli, ako prežívala pandémiu spoločnosť, ale aj naša hostka a boli sme zvedaví aj na ďalšie témy, ktorým sa experimentálni psychológovia zo SAVky venujú.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
Pandémia Covid-19, ruská agresia na Ukrajine, vnútropolitické pnutia či nestabilita vlády - to sú príklady veľkých výziev, ktorým naša spoločnosť v posledných rokoch čelí. Významnú rolu v tomto období zohrávajú spoločenské vedy, ktoré nám pomáhajú náročné časy prekonávať. Jednou z takých vedných disciplín je aj psychológia.
V podcastovom špeciáli sme privítali Vladimíru Kurincovú Čavojovú, odborníčku na problematiku nepodložených presvedčení, kognitívnych omylov a intuitívneho usudzovania z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
V podcaste sme spoločne upratali pojmy konšpirácia, dezinformácia, fáma a misinformácia, pýtali sme sa na to, akí ľudia sú náchylnejší veriť konšpiráciám, tiež nás zaujímalo, čo sme sa počas pandémie o nás ako Slovákoch a Slovenkách vďaka výskumom dozvedeli, ako prežívala pandémiu spoločnosť, ale aj naša hostka a boli sme zvedaví aj na ďalšie témy, ktorým sa experimentálni psychológovia zo SAVky venujú.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
Vedeli ste, že k povinnej výbave hydrológov v teréne môžu patriť okrem rôznych meracích prístrojov aj lyže, torpédo či krídla? :) Viac nám o tom povedala riaditeľka Ústavu hydrológie SAV, v. v. i. Yvetta Velísková, ktorá bola hostkou jubilejnej 50. epizódy nášho podcastu.
Okrem toho nám doktorka Velísková popísala čomu sa pracovníci ústavu výskumne venujú, ako vznikla naša najvýznamnejšia zásobáreň pitnej vody - Žitný ostrov a neobišli sme ani pálčivé environmentálne otázky o znečistení podzemných vôd, úprave vodných tokov či vplyve klimatickej krízy na vodné zdroje na Slovensku.
Prajeme príjemné počúvanie!
Vedeli ste, že k povinnej výbave hydrológov v teréne môžu patriť okrem rôznych meracích prístrojov aj lyže, torpédo či krídla? :) Viac nám o tom povedala riaditeľka Ústavu hydrológie SAV, v. v. i. Yvetta Velísková, ktorá bola hostkou jubilejnej 50. epizódy nášho podcastu.
Okrem toho nám doktorka Velísková popísala čomu sa pracovníci ústavu výskumne venujú, ako vznikla naša najvýznamnejšia zásobáreň pitnej vody - Žitný ostrov a neobišli sme ani pálčivé environmentálne otázky o znečistení podzemných vôd, úprave vodných tokov či vplyve klimatickej krízy na vodné zdroje na Slovensku.
Prajeme príjemné počúvanie!
Väčšia z nás považuje svalstvo za pohybový aparát. Ale vedeli ste, že sval je aj významným sekrečným orgánom, ktorý dokonca dokáže viesť dialóg s naším mozgom? Práve tento fascinujúci proces skúma profesorka Barbara Ukropcová z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i. Kľúčový pri tom však je pravidelný pohyb, ktorý nás dokáže významne ochrániť pred cukrovkou, Alzheimerovou chorobou a dokonca aj rakovinou. Vďaka nemu sa nám mení nielen mozog, ale napríklad aj štruktúra tukového tkaniva.
Témou nášho posledného podcastu v roku 2022 boli riziká sedavého životného štýlu a benefity vysokej fyzickej zdatnosti, cvičenie seniorov i skvelé výsledky, ktoré dokážu dosiahnuť obézni ľudia už po troch mesiacoch pravidelného tréningu a zmeny životosprávy.
A keďže sa blížia vianočné sviatky, nebudú chýbať ani pohybové odporúčania vhodné do tohto obdobia :).
Prajeme príjemné počúvanie!
Väčšia z nás považuje svalstvo za pohybový aparát. Ale vedeli ste, že sval je aj významným sekrečným orgánom, ktorý dokonca dokáže viesť dialóg s naším mozgom? Práve tento fascinujúci proces skúma profesorka Barbara Ukropcová z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i. Kľúčový pri tom však je pravidelný pohyb, ktorý nás dokáže významne ochrániť pred cukrovkou, Alzheimerovou chorobou a dokonca aj rakovinou. Vďaka nemu sa nám mení nielen mozog, ale napríklad aj štruktúra tukového tkaniva.
Témou nášho posledného podcastu v roku 2022 boli riziká sedavého životného štýlu a benefity vysokej fyzickej zdatnosti, cvičenie seniorov i skvelé výsledky, ktoré dokážu dosiahnuť obézni ľudia už po troch mesiacoch pravidelného tréningu a zmeny životosprávy.
A keďže sa blížia vianočné sviatky, nebudú chýbať ani pohybové odporúčania vhodné do tohto obdobia :).
Prajeme príjemné počúvanie!
Čo by to bol za výskum, ak by nemal informačnú podporu v kvalitnej knižnici. Preto má aj SAV svoju vedeckú knižnicu, ktorá ponúka široké portfólio služieb nielen vedeckej obci ale aj verejnosti. V jej fondoch sa nachádza bezmála pol milióna tlačených kníh a viac ako sto tisíc periodík vo všetkých základných jazykoch. Nechýbajú ani vysokoškolské skriptá, bohaté elektronické databázy, dokonca aj výberová beletria. Ústredná knižnica SAV, v. v. i. okrem toho spravuje aj nesmierne vzácny historický fond tlačí siahajúcich do 11. storočia, ktoré sú uložené v Lyceálnej knižnici v Bratislave – jednej z najstarších knižníc na Slovensku.
Aké vzácne tituly sa v nej nachádzajú, ale napríklad aj to, ako digitalizácia zmenila knižnice či prečo je knižnica (nielen) pre vedcov a vedkyne dôležitá aj v 21. storočí nám porozprával jej riaditeľ Michal Sliacky.
Prajeme príjemné počúvanie! 😊
Čo by to bol za výskum, ak by nemal informačnú podporu v kvalitnej knižnici. Preto má aj SAV svoju vedeckú knižnicu, ktorá ponúka široké portfólio služieb nielen vedeckej obci ale aj verejnosti. V jej fondoch sa nachádza bezmála pol milióna tlačených kníh a viac ako sto tisíc periodík vo všetkých základných jazykoch. Nechýbajú ani vysokoškolské skriptá, bohaté elektronické databázy, dokonca aj výberová beletria. Ústredná knižnica SAV, v. v. i. okrem toho spravuje aj nesmierne vzácny historický fond tlačí siahajúcich do 11. storočia, ktoré sú uložené v Lyceálnej knižnici v Bratislave – jednej z najstarších knižníc na Slovensku.
Aké vzácne tituly sa v nej nachádzajú, ale napríklad aj to, ako digitalizácia zmenila knižnice či prečo je knižnica (nielen) pre vedcov a vedkyne dôležitá aj v 21. storočí nám porozprával jej riaditeľ Michal Sliacky.
Prajeme príjemné počúvanie! 😊
Videohry, eSport a veda – to sú témy, ktoré sme v podcaste prebrali s kyberpsychológom Marcelom Martončíkom zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i. Vo svojom výskume študuje ľudské správanie vo virtuálnom priestore a to najmä vo svete digitálnych hier.
Priblížil nám svet eSportu, vysvetlil, ako sa hranie videohier prelína s gamblingom či prečo sú profesionálni hráči videohier vhodnými adeptmi pre kyberpsychologické štúdie. Prezradil tiež, aké zručnosti či povahové vlastnosti musí mať jedinec, aby bol v hraní videohier úspešnejší.
Okrem toho sme sa rozprávali aj o princípoch otvorenej vedy a výhodách transparentného výskumu.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Videohry, eSport a veda – to sú témy, ktoré sme v podcaste prebrali s kyberpsychológom Marcelom Martončíkom zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i. Vo svojom výskume študuje ľudské správanie vo virtuálnom priestore a to najmä vo svete digitálnych hier.
Priblížil nám svet eSportu, vysvetlil, ako sa hranie videohier prelína s gamblingom či prečo sú profesionálni hráči videohier vhodnými adeptmi pre kyberpsychologické štúdie. Prezradil tiež, aké zručnosti či povahové vlastnosti musí mať jedinec, aby bol v hraní videohier úspešnejší.
Okrem toho sme sa rozprávali aj o princípoch otvorenej vedy a výhodách transparentného výskumu.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Odprevádzanie človeka na druhý svet bolo v 19. storočí celospoločenskou udalosťou a náhrobok sa stal záležitosťou spoločenskej prestíže. V tomto období preto vzniklo množstvo pozoruhodných diel, ktoré dali pozostalí vyrábať u renomovaných umelcov. Niektoré z nich môžeme ešte stále obdivovať na cintorínoch, no viaceré už medzičasom zanikli alebo boli zničené. Našťastie ich stihla zdokumentovať a zaznamenať naša hostka, kunsthistorička, odborníčka na sepulkrálne umenie a umenie 19. storočia Marta Herucová z Ústavu dejín umenia Centra vied o umení SAV, v. v. i.
V podcaste nám priblížila éru budovania pompéznych náhrobkov, vysvetlila prečo je náročné zachovať tieto diela aj pre budúce generácie a poradí, ktoré slovenské, ale aj európske cintoríny stoja za návštevu za účelom obdivovania týchto unikátnych diel.
A to nie je všetko. Umenovedný výskum doktorky Herucovej má charakter detektívnej práce. Ako sama priznala, hľadá zabudnuté diela z obdobia romantizmu a snaží sa dešifrovať ich príbehy.
Jeden taký prekvapil aj ju samu. Podarilo sa jej totiž potvrdiť pravosť busty zo zbierok SNM – Spišského múzea v Levoči, ktorú vytvoril svetoznámy renesančný sochár Donatello. Ako sa to celé podarilo sa dozviete v našom podcaste.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
Odprevádzanie človeka na druhý svet bolo v 19. storočí celospoločenskou udalosťou a náhrobok sa stal záležitosťou spoločenskej prestíže. V tomto období preto vzniklo množstvo pozoruhodných diel, ktoré dali pozostalí vyrábať u renomovaných umelcov. Niektoré z nich môžeme ešte stále obdivovať na cintorínoch, no viaceré už medzičasom zanikli alebo boli zničené. Našťastie ich stihla zdokumentovať a zaznamenať naša hostka, kunsthistorička, odborníčka na sepulkrálne umenie a umenie 19. storočia Marta Herucová z Ústavu dejín umenia Centra vied o umení SAV, v. v. i.
V podcaste nám priblížila éru budovania pompéznych náhrobkov, vysvetlila prečo je náročné zachovať tieto diela aj pre budúce generácie a poradí, ktoré slovenské, ale aj európske cintoríny stoja za návštevu za účelom obdivovania týchto unikátnych diel.
A to nie je všetko. Umenovedný výskum doktorky Herucovej má charakter detektívnej práce. Ako sama priznala, hľadá zabudnuté diela z obdobia romantizmu a snaží sa dešifrovať ich príbehy.
Jeden taký prekvapil aj ju samu. Podarilo sa jej totiž potvrdiť pravosť busty zo zbierok SNM – Spišského múzea v Levoči, ktorú vytvoril svetoznámy renesančný sochár Donatello. Ako sa to celé podarilo sa dozviete v našom podcaste.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
Pozvanie do nášho podcastu prijal mimoriadny vedec, nanobiotechnológ, Ján Tkáč z Chemického ústavu SAV, v. v. i. Doktor Tkáč spolu so svojím tímom vyvinul svetovo unikátne diagnostické testy na rakovinu prostaty, vďaka ktorým je možné identifikovať prítomnosť rakovinových buniek v krvi už vo veľmi skorom štádiu ochorenia. V podcaste vysvetľuje, na akom princípe tieto testy fungujú a aké sú ich výhody. Taktiež priblíži proces ich zaradenia do klinickej praxe a povie viac aj o skúsenostiach zo zakladania biotechnologickej startupovej firmy Glycanostics, ktoré považuje za dobrodružstvo a mínové pole zároveň.
Jánovi Tkáčovi sa tiež podarilo ako vôbec prvému Slovákovi získať prestížny vedecký ERC grant a neskôr aj grant ERC Proof of Concept, zameraný na komercializáciu svojich diagnostických kitov. V podcaste sa tiež dozviete viac o jeho bohatých skúsenostiach zo zahraničia a zistíte, aké výhody vidí v tom, že robí vedu práve na Slovenku.
Prajeme príjemné počúvanie! 😊
Pozvanie do nášho podcastu prijal mimoriadny vedec, nanobiotechnológ, Ján Tkáč z Chemického ústavu SAV, v. v. i. Doktor Tkáč spolu so svojím tímom vyvinul svetovo unikátne diagnostické testy na rakovinu prostaty, vďaka ktorým je možné identifikovať prítomnosť rakovinových buniek v krvi už vo veľmi skorom štádiu ochorenia. V podcaste vysvetľuje, na akom princípe tieto testy fungujú a aké sú ich výhody. Taktiež priblíži proces ich zaradenia do klinickej praxe a povie viac aj o skúsenostiach zo zakladania biotechnologickej startupovej firmy Glycanostics, ktoré považuje za dobrodružstvo a mínové pole zároveň.
Jánovi Tkáčovi sa tiež podarilo ako vôbec prvému Slovákovi získať prestížny vedecký ERC grant a neskôr aj grant ERC Proof of Concept, zameraný na komercializáciu svojich diagnostických kitov. V podcaste sa tiež dozviete viac o jeho bohatých skúsenostiach zo zahraničia a zistíte, aké výhody vidí v tom, že robí vedu práve na Slovenku.
Prajeme príjemné počúvanie! 😊
Pozvanie do nášho podcastu prijal významný slovenský materiálový vedec prof. Ján Dusza z Ústavu materiálového výskumu SAV, v. v. i. Profesor Dusza je popredným odborníkom v oblasti výskumu a vývoja progresívnych keramických materiálov.
Hrdý gemerský rodák, Košičan roka 2017 a čestný občan Tornale a Gemerskej Hôrky sa v roku 2021 stal výnimočnou vedeckou osobnosťou ESET Science Award. Ocenenie si vtedy prebral z rúk nositeľa Nobelovej ceny za fyziku Kipa Thorna.
V podcaste hovorí nielen o svojich vedeckých začiatkoch a veselom študentskom živote, ale aj o materiáloch budúcnosti pre letecký a vesmírny priemysel, o zelenom vodíku a o množstve ďalších úspechov, ktoré spolu so svojím tímom dosiahol.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
Pozvanie do nášho podcastu prijal významný slovenský materiálový vedec prof. Ján Dusza z Ústavu materiálového výskumu SAV, v. v. i. Profesor Dusza je popredným odborníkom v oblasti výskumu a vývoja progresívnych keramických materiálov.
Hrdý gemerský rodák, Košičan roka 2017 a čestný občan Tornale a Gemerskej Hôrky sa v roku 2021 stal výnimočnou vedeckou osobnosťou ESET Science Award. Ocenenie si vtedy prebral z rúk nositeľa Nobelovej ceny za fyziku Kipa Thorna.
V podcaste hovorí nielen o svojich vedeckých začiatkoch a veselom študentskom živote, ale aj o materiáloch budúcnosti pre letecký a vesmírny priemysel, o zelenom vodíku a o množstve ďalších úspechov, ktoré spolu so svojím tímom dosiahol.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
V najnovšej epizóde Vedeckého podcastu SAV sme privítali arabistku Katarínu Beškovú z Ústavu orientalistiky SAV, v. v. i. S moderátorkou Soňou G. Lutherovou sa rozprávala o štúdiu arabského jazyka, o arabskej literatúre, časopisoch aj komiksoch. Témou boli aj preklady arabskej literatúry do angličtiny a slovenčiny, cezúra a nástrahy, ktorým arabskí autori a autorky čelia.
Spomenuli aj ústavný populárno-náučný časopis Svet orientu včera a dnes, ktorý popularizuje arabský svet širokej verejnosti. V podcaste sa dozviete aj to, ako sa európskej žene skúma v arabskom svete, prečo bolo pre doktorku Beškovú počas štúdia v Egypte náročné získať si priateľky medzi egyptskými študentkami a prečo si na cesty do Egypta vždy rada zoberie jeden prázdny kufor navyše 😊
Prajeme príjemné počúvanie
V najnovšej epizóde Vedeckého podcastu SAV sme privítali arabistku Katarínu Beškovú z Ústavu orientalistiky SAV, v. v. i. S moderátorkou Soňou G. Lutherovou sa rozprávala o štúdiu arabského jazyka, o arabskej literatúre, časopisoch aj komiksoch. Témou boli aj preklady arabskej literatúry do angličtiny a slovenčiny, cezúra a nástrahy, ktorým arabskí autori a autorky čelia.
Spomenuli aj ústavný populárno-náučný časopis Svet orientu včera a dnes, ktorý popularizuje arabský svet širokej verejnosti. V podcaste sa dozviete aj to, ako sa európskej žene skúma v arabskom svete, prečo bolo pre doktorku Beškovú počas štúdia v Egypte náročné získať si priateľky medzi egyptskými študentkami a prečo si na cesty do Egypta vždy rada zoberie jeden prázdny kufor navyše 😊
Prajeme príjemné počúvanie
Môže ísť geoinformatika, krajinná ekológia a filozofia dokopy? Môže. A ešte k tomu sa perfektne dopĺňajú!
Práve takéto na prvý pohľad netradičné spojenie nastalo v našom najnovšom podcaste, ktorým po letnej prestávke štartujeme už tretiu sériu vedeckých rozhovorov. Moderátor Peter Boháč privítal geoinformatika a krajinného ekológa Pavla Kenderessyho z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i. a environmentálneho filozofa Richarda Sťahela z Filozofického ústavu SAV.
Hlavnou témou rozhovoru bola nesmierne aktuálne téma, klimatická zmena, ktorej dopady už intenzívne pociťujeme aj na Slovensku. Traja vedci spolu hovorili o príčinách klimatickej zmeny, o možnom vymretí niektorých organizmov, vplyve oxidu uhličitého, emisiách, o tzv. greenwashingu, význame politikov, ale napríklad aj o Číne ako najväčšom znečisťovateľovi životného prostredia.
Problematiku zmeny klímy vysvetľujú slovenskí vedci zo SAV-ky aj v nedávno vydanej populárno-náučnej publikácii Zmena klímy I., ktorú si môžete prečítať aj vy vo vašich smart zariadeniach.
LINK na stiahnutie:
https://indd.adobe.com/view/91a71245-fc9d-43db-a4bf-acd392e94a3f
Môže ísť geoinformatika, krajinná ekológia a filozofia dokopy? Môže. A ešte k tomu sa perfektne dopĺňajú!
Práve takéto na prvý pohľad netradičné spojenie nastalo v našom najnovšom podcaste, ktorým po letnej prestávke štartujeme už tretiu sériu vedeckých rozhovorov. Moderátor Peter Boháč privítal geoinformatika a krajinného ekológa Pavla Kenderessyho z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i. a environmentálneho filozofa Richarda Sťahela z Filozofického ústavu SAV.
Hlavnou témou rozhovoru bola nesmierne aktuálne téma, klimatická zmena, ktorej dopady už intenzívne pociťujeme aj na Slovensku. Traja vedci spolu hovorili o príčinách klimatickej zmeny, o možnom vymretí niektorých organizmov, vplyve oxidu uhličitého, emisiách, o tzv. greenwashingu, význame politikov, ale napríklad aj o Číne ako najväčšom znečisťovateľovi životného prostredia.
Problematiku zmeny klímy vysvetľujú slovenskí vedci zo SAV-ky aj v nedávno vydanej populárno-náučnej publikácii Zmena klímy I., ktorú si môžete prečítať aj vy vo vašich smart zariadeniach.
LINK na stiahnutie:
https://indd.adobe.com/view/91a71245-fc9d-43db-a4bf-acd392e94a3f
Hosťom posledného Vedeckého podcastu SAV pred letnou prestávkou bol biológ a embryológ Dušan Fabian z Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat Centra biovied SAV, v. v. i. Doktor Fabian skúma mechanizmy, ktoré prebiehajú v embryách počas tých najskorších vývinových štádií. Sleduje, čo sa s nimi deje, keď je materský organizmus v normálnom stave a keď na neho vplývajú rôzne faktory, ako napríklad obezita alebo stres.
V rozhovore nám tiež prezradil, prečo sú myši vhodným modelom na výskum embryií alebo prečo králičie samičky nemajú menštruačný cyklus. Dozviete sa, ako prebieha proces umelého oplodnenia a porozpráva aj o rizikách, ktoré s ním súvisia.
Dušan Fabian v sebe nezaprie ani umeleckú dušu. Komunita fanúšikov slovenskej fantasy literatúry ho veľmi dobre pozná ako spisovateľa, autora románov, poviedok a divadelných scenárov.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Hosťom posledného Vedeckého podcastu SAV pred letnou prestávkou bol biológ a embryológ Dušan Fabian z Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat Centra biovied SAV, v. v. i. Doktor Fabian skúma mechanizmy, ktoré prebiehajú v embryách počas tých najskorších vývinových štádií. Sleduje, čo sa s nimi deje, keď je materský organizmus v normálnom stave a keď na neho vplývajú rôzne faktory, ako napríklad obezita alebo stres.
V rozhovore nám tiež prezradil, prečo sú myši vhodným modelom na výskum embryií alebo prečo králičie samičky nemajú menštruačný cyklus. Dozviete sa, ako prebieha proces umelého oplodnenia a porozpráva aj o rizikách, ktoré s ním súvisia.
Dušan Fabian v sebe nezaprie ani umeleckú dušu. Komunita fanúšikov slovenskej fantasy literatúry ho veľmi dobre pozná ako spisovateľa, autora románov, poviedok a divadelných scenárov.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Pozvanie do nášho podcastu prijal odborník na endokrínny svet hmyzu a veľký milovník prírody, Dušan Žitňan, riaditeľ Ústavu zoológie SAV, v. v. i. V jeho vedeckej kariére sa mu poradilo niekoľko náhodných, ale zato významných objavov. Jeden z nich publikoval v prestížnom vedeckom časopise Science a tenbto článok sa dokonca dostal aj na jeho titulku. V rozhovore nám prezradil, aká bola cesta k tomuto objavu a čo tento úspech pre neho ako mladého vedca znamenal. Rozprávali sme sa aj o dôsledkoch ubúdania a vymierania niektorých druhov hmyzu, o hmyze ako potrave budúcnosti, ale aj o chove a výskume kliešťov, najprefíkanejšch prenášačoch patogénov, o ktorých endokrinnom systéme sa máme stále čo učiť.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
Pozvanie do nášho podcastu prijal odborník na endokrínny svet hmyzu a veľký milovník prírody, Dušan Žitňan, riaditeľ Ústavu zoológie SAV, v. v. i. V jeho vedeckej kariére sa mu poradilo niekoľko náhodných, ale zato významných objavov. Jeden z nich publikoval v prestížnom vedeckom časopise Science a tenbto článok sa dokonca dostal aj na jeho titulku. V rozhovore nám prezradil, aká bola cesta k tomuto objavu a čo tento úspech pre neho ako mladého vedca znamenal. Rozprávali sme sa aj o dôsledkoch ubúdania a vymierania niektorých druhov hmyzu, o hmyze ako potrave budúcnosti, ale aj o chove a výskume kliešťov, najprefíkanejšch prenášačoch patogénov, o ktorých endokrinnom systéme sa máme stále čo učiť.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
Fáma nemusí byť nutne nepravdivá, pomáha udržovať komunitu, hovorí v našom podcaste historička propagandy a odborníčka na obdobia totalitných režimov Marína Zavacká z Historického ústavu SAV, v. v. i. a pridáva niekoľko kurióznych fám, ktoré v spoločnosti rezonovali v období socializmu.
Doktorka Zavacká v súvislosti s totalitami skúma aj dôsledky historických udalostí, snaží sa pochopiť, prečo ľudia v minulosti verili alebo odporovali rôznym režimom a zaujíma ju aj to, akým spôsobom na niektoré udalosti nazeráme dnes.
Reč bola aj o vytváraní spomienok a dozviete sa aj to, prečo sa dnes zo spomínania na udalosti novembra 1989 alebo SNP stáva gýč. Naša hostka sa vyjadrila aj ku štátnym vyznamenaniam pre členov Bielej légie, ktoré v radoch odborníkov vyvolali značnú nespokojnosť, predstavila osud Márie Janšákovej, ktorý popísala aj v knihe Ľudácka prevýchova a prezradila, čo podľa nej robí historika kvalitným výskumníkom.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Link na brožúru spomínanú v podcaste: Fámy, konšpiračné teórie a dezinformácie očami spoločenských vied
Fáma nemusí byť nutne nepravdivá, pomáha udržovať komunitu, hovorí v našom podcaste historička propagandy a odborníčka na obdobia totalitných režimov Marína Zavacká z Historického ústavu SAV, v. v. i. a pridáva niekoľko kurióznych fám, ktoré v spoločnosti rezonovali v období socializmu.
Doktorka Zavacká v súvislosti s totalitami skúma aj dôsledky historických udalostí, snaží sa pochopiť, prečo ľudia v minulosti verili alebo odporovali rôznym režimom a zaujíma ju aj to, akým spôsobom na niektoré udalosti nazeráme dnes.
Reč bola aj o vytváraní spomienok a dozviete sa aj to, prečo sa dnes zo spomínania na udalosti novembra 1989 alebo SNP stáva gýč. Naša hostka sa vyjadrila aj ku štátnym vyznamenaniam pre členov Bielej légie, ktoré v radoch odborníkov vyvolali značnú nespokojnosť, predstavila osud Márie Janšákovej, ktorý popísala aj v knihe Ľudácka prevýchova a prezradila, čo podľa nej robí historika kvalitným výskumníkom.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Link na brožúru spomínanú v podcaste: Fámy, konšpiračné teórie a dezinformácie očami spoločenských vied
Slabé elektrické polia dokážu ovplyvňovať rast nových nervových vlákien. To, do akej miery môžu pomáhať aj pri liečbe traumou poškodeného nervového systému, skúma neurovedec a odborník v oblasti elektrofyziológie Ján Gálik, riaditeľ Neurobiologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i.
V podcaste nám porozprával o výskumných témach, ktorým sa jeho kolegovia na ústave venujú, reč bola aj o laboratórnych zvieratách a rôznych behaviorálnych experimentoch, ktoré neurovedci využívajú pri svojich výskumoch.
Doktor Gálik má na konte aj významný vedecký objav, ktorý v zahraničí pomáha stovkám pacientov. Okrem prírody a záhrady je jeho veľkou srdcovkou aj popularizácia vedy. V Košiciach je preto známy aj ako organizátor obľúbeného podujatia Vedecká kaviareň.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Slabé elektrické polia dokážu ovplyvňovať rast nových nervových vlákien. To, do akej miery môžu pomáhať aj pri liečbe traumou poškodeného nervového systému, skúma neurovedec a odborník v oblasti elektrofyziológie Ján Gálik, riaditeľ Neurobiologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i.
V podcaste nám porozprával o výskumných témach, ktorým sa jeho kolegovia na ústave venujú, reč bola aj o laboratórnych zvieratách a rôznych behaviorálnych experimentoch, ktoré neurovedci využívajú pri svojich výskumoch.
Doktor Gálik má na konte aj významný vedecký objav, ktorý v zahraničí pomáha stovkám pacientov. Okrem prírody a záhrady je jeho veľkou srdcovkou aj popularizácia vedy. V Košiciach je preto známy aj ako organizátor obľúbeného podujatia Vedecká kaviareň.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Koncom roka 2021 vyšiel 4. zväzok jedinečného akademického Slovníka súčasného slovenského jazyka (O-Pn). V tomto mohutnom diele nájdete na 1128 stranách viac než 15-tisíc heslových slov. O tom, ako takýto slovník vzniká a ako dlho tento proces trvá, ako sa slová do slovníka dostanú, ale aj to, ktoré z nich boli medzi odborníkmi najdiskutovanejšie nám v podcaste prezradila jeho hlavná redaktorka Alexandra Jarošová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Koncom roka 2021 vyšiel 4. zväzok jedinečného akademického Slovníka súčasného slovenského jazyka (O-Pn). V tomto mohutnom diele nájdete na 1128 stranách viac než 15-tisíc heslových slov. O tom, ako takýto slovník vzniká a ako dlho tento proces trvá, ako sa slová do slovníka dostanú, ale aj to, ktoré z nich boli medzi odborníkmi najdiskutovanejšie nám v podcaste prezradila jeho hlavná redaktorka Alexandra Jarošová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Vedeli ste, že kozmický výskum má v Košiciach už viac ako 50 ročnú tradíciu? Košickí vesmírni inžinieri a astrofyzici z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, v. v. i. spolupracovali na významných misiách Európskej vesmírnej agentúry (ESA) ako napríklad Rosetta, BepiColombo na Merkúr alebo JUICE, ktorá poletí k Jupiteru.
Pozvanie do podcastu prijal zástupca mladej generácie astrofyzikov v Košiciach a zakladateľ platformy SPACE::LAB Šimon Mackovjak. Vysvetlil nám, čo je to airglow žiarenie a prečo je dôležiié ho skúmať, prezradil, ako sa dá strojové učenie využiť v astrofyzike. Rozprával aj vesmírnom počasí či detekcii porúch v ionosfére.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
Vedeli ste, že kozmický výskum má v Košiciach už viac ako 50 ročnú tradíciu? Košickí vesmírni inžinieri a astrofyzici z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, v. v. i. spolupracovali na významných misiách Európskej vesmírnej agentúry (ESA) ako napríklad Rosetta, BepiColombo na Merkúr alebo JUICE, ktorá poletí k Jupiteru.
Pozvanie do podcastu prijal zástupca mladej generácie astrofyzikov v Košiciach a zakladateľ platformy SPACE::LAB Šimon Mackovjak. Vysvetlil nám, čo je to airglow žiarenie a prečo je dôležiié ho skúmať, prezradil, ako sa dá strojové učenie využiť v astrofyzike. Rozprával aj vesmírnom počasí či detekcii porúch v ionosfére.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
Vojna na Ukrajine priniesla do našich životov úvahy o rôznych hrozbách a ich dôsledkoch. Svet s napätím sledoval dianie v okolí jadrových elektrární v Černobyle a v Záporoží, ktorých chod bol od začiatku vojnového konfliktu už niekoľkokrát ohrozený. Ďalšou, možno ešte vážnejšou hrozbou, môže byť použitie jadrových zbraní zo strany Ruska.
Sú ukrajinské jadrové elektrárne dostatočne chránené pred nechcenými zásahmi zvonka? A môžu byť hrozbou pre Slovensko? Ako fungujú jadrové bomby? Existujú aj také, ktorých výbuch a zamorenie by sa dali prežiť? Dokázali by sme takúto zbraň vyrobiť aj na Slovenku? Koľko jadrových bômb stačí na vyhubenie života na Zemi?
Aj na tieto otázky nám v podcaste odpovedal na slovo vzatý odborník, top slovenský jadrový fyzik Martin Venhart z Fyzikálneho ústavu SAV, v. v. i.
Vojna na Ukrajine priniesla do našich životov úvahy o rôznych hrozbách a ich dôsledkoch. Svet s napätím sledoval dianie v okolí jadrových elektrární v Černobyle a v Záporoží, ktorých chod bol od začiatku vojnového konfliktu už niekoľkokrát ohrozený. Ďalšou, možno ešte vážnejšou hrozbou, môže byť použitie jadrových zbraní zo strany Ruska.
Sú ukrajinské jadrové elektrárne dostatočne chránené pred nechcenými zásahmi zvonka? A môžu byť hrozbou pre Slovensko? Ako fungujú jadrové bomby? Existujú aj také, ktorých výbuch a zamorenie by sa dali prežiť? Dokázali by sme takúto zbraň vyrobiť aj na Slovenku? Koľko jadrových bômb stačí na vyhubenie života na Zemi?
Aj na tieto otázky nám v podcaste odpovedal na slovo vzatý odborník, top slovenský jadrový fyzik Martin Venhart z Fyzikálneho ústavu SAV, v. v. i.
Čo sú ekosystémové služby či ekosystémové účtovníctvo? Aký dopad na krajinu má monokultúrne poľnohospodárstvo a ako sa krajinní ekológovia a ekologičky zapájajú do environmentálnej výchovy na školách? Aj o tom sme sa v podcaste rozprávali s riaditeľkou Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i. Zitou Izakovičovou.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Čo sú ekosystémové služby či ekosystémové účtovníctvo? Aký dopad na krajinu má monokultúrne poľnohospodárstvo a ako sa krajinní ekológovia a ekologičky zapájajú do environmentálnej výchovy na školách? Aj o tom sme sa v podcaste rozprávali s riaditeľkou Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i. Zitou Izakovičovou.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Efektívne nakladanie s elektrickou energiou a jej dlhodobé uskladňovanie je čoraz naliehavejšou témou. Aj vedecká komunita na Slovensku prispieva k jej riešeniam a vyvíja nové druhy batérií. Jedným z takýchto vývojárov je aj medzinárodne uznávaný vedec, odborník na mikroelektroniku, Karol Fröhlich z CEMEA – Centra pre využitie pokročilých materiálov SAV.
V podcaste nám porozprával o batériách budúcnosti, o možnostiach ich recyklácie, prezradil tiež, ktoré prvky sú dnes vo vývoji nových batérií kľúčové a prezradil viac aj o Národnom batériovom centre.
V podcaste dostala priestor aj obľúbená turistická lokalita Vodné mlyny Oblazy v Kvačianskej doline. Doktor Fröhlich spolu s partiou priateľov a ochranárov stál pri znovuzrodení tejto rozprávkovej liptovskej technickej pamiatky. Ako to celé bolo? Dozviete sa v našej už 35. epizóde.
Prajeme príjemné počúvanie! 😊
Efektívne nakladanie s elektrickou energiou a jej dlhodobé uskladňovanie je čoraz naliehavejšou témou. Aj vedecká komunita na Slovensku prispieva k jej riešeniam a vyvíja nové druhy batérií. Jedným z takýchto vývojárov je aj medzinárodne uznávaný vedec, odborník na mikroelektroniku, Karol Fröhlich z CEMEA – Centra pre využitie pokročilých materiálov SAV.
V podcaste nám porozprával o batériách budúcnosti, o možnostiach ich recyklácie, prezradil tiež, ktoré prvky sú dnes vo vývoji nových batérií kľúčové a prezradil viac aj o Národnom batériovom centre.
V podcaste dostala priestor aj obľúbená turistická lokalita Vodné mlyny Oblazy v Kvačianskej doline. Doktor Fröhlich spolu s partiou priateľov a ochranárov stál pri znovuzrodení tejto rozprávkovej liptovskej technickej pamiatky. Ako to celé bolo? Dozviete sa v našej už 35. epizóde.
Prajeme príjemné počúvanie! 😊
Hosťom 34. epizódy nášho podcastu bol Miloslav Bahna, riaditeľ Sociologického ústavu SAV, v. v. i. Spolu s kolegami sa podieľa na úspešnom projekte - sérii prieskumov Ako sa máte, Slovensko?, vďaka ktorým sme mali pravidelný prehľad o tom, ako Slováci a Slovenky prežívajú pandémiu koronavírusu. Okrem toho sa výskumne venuje fenoménu slovenských opatrovateliek v Rakúsku či migrácii. V podcaste hovoril aj o tom, ako sa zo Slovenska ako krajiny emigrácie postupne stala krajina imigrácie a prezradil aj to, čím ho ako vyštudovaného softvérového inžiniera očarila sociológia a ako dnes svoje poznatky z tohto odboru prepája vo svojej práci.
Prajeme príjemné počúvanie!
Epizódu sme nahrávali pred vypuknutím vojnového konfliktu na Ukrajine.
Hosťom 34. epizódy nášho podcastu bol Miloslav Bahna, riaditeľ Sociologického ústavu SAV, v. v. i. Spolu s kolegami sa podieľa na úspešnom projekte - sérii prieskumov Ako sa máte, Slovensko?, vďaka ktorým sme mali pravidelný prehľad o tom, ako Slováci a Slovenky prežívajú pandémiu koronavírusu. Okrem toho sa výskumne venuje fenoménu slovenských opatrovateliek v Rakúsku či migrácii. V podcaste hovoril aj o tom, ako sa zo Slovenska ako krajiny emigrácie postupne stala krajina imigrácie a prezradil aj to, čím ho ako vyštudovaného softvérového inžiniera očarila sociológia a ako dnes svoje poznatky z tohto odboru prepája vo svojej práci.
Prajeme príjemné počúvanie!
Epizódu sme nahrávali pred vypuknutím vojnového konfliktu na Ukrajine.
Pozvanie do nášho podcastu tentoraz prijal expert na alpínske a arktické ekosystémy, milovník prírody a vášnivý lezec Jozef Šibík z Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i.
V podcaste nám porozprával o ekosystéme Tatier po veternej smršti z roku 2004, o národných parkoch a pokúsil sa vysvetliť, prečo názory lesníkov a ochranárov nie sú vždy jednotné. Popísal tiež, ako funguje nový softvér NaturaSat z dielne SAV a STU, ktorý môžu ochranári využiť na mapovanie nedostupných biotopov. Reč bola aj o Aljaške, Colorade či Rumunsku.
A okrem toho sa nám náš hosť prihovoril aj jazykom pôvodného severoamerického národa Siouxov.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Pozvanie do nášho podcastu tentoraz prijal expert na alpínske a arktické ekosystémy, milovník prírody a vášnivý lezec Jozef Šibík z Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i.
V podcaste nám porozprával o ekosystéme Tatier po veternej smršti z roku 2004, o národných parkoch a pokúsil sa vysvetliť, prečo názory lesníkov a ochranárov nie sú vždy jednotné. Popísal tiež, ako funguje nový softvér NaturaSat z dielne SAV a STU, ktorý môžu ochranári využiť na mapovanie nedostupných biotopov. Reč bola aj o Aljaške, Colorade či Rumunsku.
A okrem toho sa nám náš hosť prihovoril aj jazykom pôvodného severoamerického národa Siouxov.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Textilný priemysel je druhým najväčším znečisťovateľom vôd na svete. Na farbenie odevov sa až v polovici prípadov používajú syntetické reaktívne farbivá. V procese farbenia sa dostávajú do priemyselných odpadových vôd, kde sa rozpadávajú veľmi ťažko. Sú totiž odolné voči biodegradácii a oxidácii.
Možnosti, ako by sa takto znečistené vody mohli ekologicky vyčistiť hľadá a vyvíja aj mladá vedkyňa Dominika Marcin Behunová z Ústavu geotechniky SAV, v. v. i. V rozhovore s moderátorkou Klarou Kohoutovou porozprávala viac nielen o svojom výskume, ale aj o výhodách čistenia vôd elektrochemickou oxidáciou a vysvetlila tiež, ktoré látky najviac znečisťujú vodu a pôdu. A vedeli ste, že vodu kontaminovanú alkalickými batériami môže pomôcť vyčistiť aj slnečnica? Počúvajte a dozviete sa viac.
Prajeme príjemné počúvanie! 😊
Textilný priemysel je druhým najväčším znečisťovateľom vôd na svete. Na farbenie odevov sa až v polovici prípadov používajú syntetické reaktívne farbivá. V procese farbenia sa dostávajú do priemyselných odpadových vôd, kde sa rozpadávajú veľmi ťažko. Sú totiž odolné voči biodegradácii a oxidácii.
Možnosti, ako by sa takto znečistené vody mohli ekologicky vyčistiť hľadá a vyvíja aj mladá vedkyňa Dominika Marcin Behunová z Ústavu geotechniky SAV, v. v. i. V rozhovore s moderátorkou Klarou Kohoutovou porozprávala viac nielen o svojom výskume, ale aj o výhodách čistenia vôd elektrochemickou oxidáciou a vysvetlila tiež, ktoré látky najviac znečisťujú vodu a pôdu. A vedeli ste, že vodu kontaminovanú alkalickými batériami môže pomôcť vyčistiť aj slnečnica? Počúvajte a dozviete sa viac.
Prajeme príjemné počúvanie! 😊
V 31. epizóde nášho podcastu sme privítali Norberta Žilku, riaditeľa Neuroimunologického ústavu SAV, v. v. i. S moderátorkou Soňou G. Lutherovou sa rozprával o demencii a Alzheimerovej chorobe. Vysvetlil, ako slovenská veda prispieva k poznaniu tohto ochorenia, prečo vznikla prvá slovenská mozgová banka a čo je cieľom národného programu Slovensko proti demencii. V podcaste sa dozviete aj to, v akom štádiu je vývoj vakcíny proti Alzheimerovej chorobe.
Docent Žilka okrem toho aktívne pomáha v boji proti koronavírusu . Robí osvetu o ochorení COVID-19 aj o vakcinácii a to nielen v médiách, ale aj na školách či vo firmách. Okrem toho začiatkom roka 2022 ohlásil prelomové zistenie. Terapeutické monoklonálne protilátky, ktoré vytvorili na ústave sú účinné aj proti najnovšiemu variantu Omikron. Túto slovenskú štúdiu čoskoro uverejní aj portál EBioMedicine, ktorý je elektronickou verziou vedeckého časopisu The Lancet. Počúvajte a dozviete sa viac ;-) Prajeme príjemné počúvanie!
V 31. epizóde nášho podcastu sme privítali Norberta Žilku, riaditeľa Neuroimunologického ústavu SAV, v. v. i. S moderátorkou Soňou G. Lutherovou sa rozprával o demencii a Alzheimerovej chorobe. Vysvetlil, ako slovenská veda prispieva k poznaniu tohto ochorenia, prečo vznikla prvá slovenská mozgová banka a čo je cieľom národného programu Slovensko proti demencii. V podcaste sa dozviete aj to, v akom štádiu je vývoj vakcíny proti Alzheimerovej chorobe.
Docent Žilka okrem toho aktívne pomáha v boji proti koronavírusu . Robí osvetu o ochorení COVID-19 aj o vakcinácii a to nielen v médiách, ale aj na školách či vo firmách. Okrem toho začiatkom roka 2022 ohlásil prelomové zistenie. Terapeutické monoklonálne protilátky, ktoré vytvorili na ústave sú účinné aj proti najnovšiemu variantu Omikron. Túto slovenskú štúdiu čoskoro uverejní aj portál EBioMedicine, ktorý je elektronickou verziou vedeckého časopisu The Lancet. Počúvajte a dozviete sa viac ;-) Prajeme príjemné počúvanie!
Začiatok roka je dobrou príležitosťou na to, aby sme vyhodnotili, čo sa udialo v tom uplynulom. A preto sme do Vedeckého podcastu SAV opäť pozvali nášho pána predsedu, profesora Pavla Šajgalíka. Porozprával nám aj o najväčšej a dlhoočakávanej udalosti pre SAV – o transformácií na verejné výskumné inštitúcie, ktorá nastala 1. januára 2022. Vysvetlil, čo tomuto procesu predchádzalo, čo táto zmena pre organizácie SAV znamená a aké príležitosti im prinesie. Predseda SAV nezaháľal ani ako vedec, spolu s kolegami sa mu podarilo vyvinúť novú metódu výroby odolného keramického materiálu, ktorý môže nájsť využitie napríklad v nadzvukových dopravných prostriedkoch. Viac už v našom podcaste, ktorý sme nahrávali v závere roka 2021.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Začiatok roka je dobrou príležitosťou na to, aby sme vyhodnotili, čo sa udialo v tom uplynulom. A preto sme do Vedeckého podcastu SAV opäť pozvali nášho pána predsedu, profesora Pavla Šajgalíka. Porozprával nám aj o najväčšej a dlhoočakávanej udalosti pre SAV – o transformácií na verejné výskumné inštitúcie, ktorá nastala 1. januára 2022. Vysvetlil, čo tomuto procesu predchádzalo, čo táto zmena pre organizácie SAV znamená a aké príležitosti im prinesie. Predseda SAV nezaháľal ani ako vedec, spolu s kolegami sa mu podarilo vyvinúť novú metódu výroby odolného keramického materiálu, ktorý môže nájsť využitie napríklad v nadzvukových dopravných prostriedkoch. Viac už v našom podcaste, ktorý sme nahrávali v závere roka 2021.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Spríjemnite si prípravy na Vianoce s naším podcastom. 29. epizóda bola o duchovnej aj vianočnej hudbe. Moderátorka Klara Kohoutová sa rozprávala s umenovedcom a hymnológom Petrom Ruščinom z Ústavu hudobnej vedy SAV.
V podcaste okrem iného prezradil, čomu sa venuje vedecká disciplína hymnológia, bližšie porozprával o začiatkoch duchovnej hudby na Slovensku, vysvetlil pojmy ako pastorale, lamenty či de tempore a odporučil niekoľko duchovných skladieb a slovenských (i zahraničných) skladateľov duchovnej hudby aj pre tých, ktorí tento hudobný žáner nepoznajú, ale radi mu dajú šancu :)
Prajeme príjemné počúvanie a pokojné vianočné sviatky!
Spríjemnite si prípravy na Vianoce s naším podcastom. 29. epizóda bola o duchovnej aj vianočnej hudbe. Moderátorka Klara Kohoutová sa rozprávala s umenovedcom a hymnológom Petrom Ruščinom z Ústavu hudobnej vedy SAV.
V podcaste okrem iného prezradil, čomu sa venuje vedecká disciplína hymnológia, bližšie porozprával o začiatkoch duchovnej hudby na Slovensku, vysvetlil pojmy ako pastorale, lamenty či de tempore a odporučil niekoľko duchovných skladieb a slovenských (i zahraničných) skladateľov duchovnej hudby aj pre tých, ktorí tento hudobný žáner nepoznajú, ale radi mu dajú šancu :)
Prajeme príjemné počúvanie a pokojné vianočné sviatky!
Téma starnutia a staroby fascinuje vedcov a vedkyne naprieč vednými oblasťami. Jednou z nich je aj etnologička Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.
Vo svojom výskume študuje medzigeneračné vzťahy (aj vo svetle pandémie), skúma príbehy pamätníkov, venuje sa téme vhodného bývania pre seniorov a aktuálne dokončuje knižnú publikáciu o živote v bytovom dome AVION v Bratislave.
Okrem toho je expertkou na nehmotné kultúrne dedičstvo a vôbec prvou slovenskou zástupkyňou v prestížnom Hodnotiacom orgáne Medzivládneho výboru Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva.
V podcaste nám prezradí, ako vyzerá rozhodovanie o nomináciách a povie viac o najzaujímavejších prvkoch zapísaných do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
Téma starnutia a staroby fascinuje vedcov a vedkyne naprieč vednými oblasťami. Jednou z nich je aj etnologička Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.
Vo svojom výskume študuje medzigeneračné vzťahy (aj vo svetle pandémie), skúma príbehy pamätníkov, venuje sa téme vhodného bývania pre seniorov a aktuálne dokončuje knižnú publikáciu o živote v bytovom dome AVION v Bratislave.
Okrem toho je expertkou na nehmotné kultúrne dedičstvo a vôbec prvou slovenskou zástupkyňou v prestížnom Hodnotiacom orgáne Medzivládneho výboru Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva.
V podcaste nám prezradí, ako vyzerá rozhodovanie o nomináciách a povie viac o najzaujímavejších prvkoch zapísaných do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
V roku 2020 boli vo svete vyprodukované viac než 4 miliardy ton betónu. Pri takomto objeme vznikajú až 3,2 miliardy ton emisií CO2, čo je ekvivalent produkcie oxidu uhličitého zo 6 miliónov áut. Výzvou pre vedcov je nájsť nové ekologickejšie spôsoby výroby betónu. Jedným zo svetových expertov v tejto oblasti je profesor Martin Palou z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV. Vďaka jeho vedeckým výsledkom sa na Slovensku už viac ako 10 rokov vyrába cement s najnižšími emisiami CO2 na svete.
Vypočujte si našu najnovšiu epizódu, v ktorej profesor Palou povedal viac o tom, ako sa mu to podarilo. Reč bola aj o klimatickej konferencii v Glasgowe, o príležitostiach, ktoré prinesie transformácia SAV a prezradil aj to, ako v roku 1986 prišiel z Čadu do Československa a ako vnímal spoločenské udalosti a zmeny, ktoré nie dlho po tom v krajine nastali.
Prajeme príjemné počúvanie 😊
V roku 2020 boli vo svete vyprodukované viac než 4 miliardy ton betónu. Pri takomto objeme vznikajú až 3,2 miliardy ton emisií CO2, čo je ekvivalent produkcie oxidu uhličitého zo 6 miliónov áut. Výzvou pre vedcov je nájsť nové ekologickejšie spôsoby výroby betónu. Jedným zo svetových expertov v tejto oblasti je profesor Martin Palou z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV. Vďaka jeho vedeckým výsledkom sa na Slovensku už viac ako 10 rokov vyrába cement s najnižšími emisiami CO2 na svete.
Vypočujte si našu najnovšiu epizódu, v ktorej profesor Palou povedal viac o tom, ako sa mu to podarilo. Reč bola aj o klimatickej konferencii v Glasgowe, o príležitostiach, ktoré prinesie transformácia SAV a prezradil aj to, ako v roku 1986 prišiel z Čadu do Československa a ako vnímal spoločenské udalosti a zmeny, ktoré nie dlho po tom v krajine nastali.
Prajeme príjemné počúvanie 😊
Aj keď sú parazity pôvodcami rôznych ochorení, pre vedcov a vedkyne sú to fascinujúce organizmy. Napríklad taká cicavica obrovská – severoamerický parazit, ktorý vyzerá ako bobkový list. Dnes vďaka slovenským parazitológom vieme, že sa na európske územie dostal v 19. storočí. Jeho prvou zastávkou bolo Taliansko, kam pricestoval ako čierny pasažier schovaný v pečeni amerických jeleňov Wapiti.
Z ktorých lokalít severnej Ameriky a Kanady prišiel, ako sa ďalej šíril po Európe, ale aj to, akú má tento organizmus genetiku a v ktorých zvieratách „obľubuje“ prežívať študovala spolu so svojimi kolegami riaditeľka Parazitologického ústavu SAV v Košiciach a hostka nášho podcastu Ivica Hromadová.
V rozhovore s moderátorkou Klarou Kohoutovou hovorila o tom, ako jej vysokoškolské štúdium ovplyvnilo porevolučné obdobie a ako využila možnosti, ktoré sa jej naskytli. Vysvetlila tiež, čomu sa venujú jej kolegovia na ústave a prezradila aj to, čo si myslí o možnostiach uplatnenia žien vo vede na Slovensku.
Aj keď sú parazity pôvodcami rôznych ochorení, pre vedcov a vedkyne sú to fascinujúce organizmy. Napríklad taká cicavica obrovská – severoamerický parazit, ktorý vyzerá ako bobkový list. Dnes vďaka slovenským parazitológom vieme, že sa na európske územie dostal v 19. storočí. Jeho prvou zastávkou bolo Taliansko, kam pricestoval ako čierny pasažier schovaný v pečeni amerických jeleňov Wapiti.
Z ktorých lokalít severnej Ameriky a Kanady prišiel, ako sa ďalej šíril po Európe, ale aj to, akú má tento organizmus genetiku a v ktorých zvieratách „obľubuje“ prežívať študovala spolu so svojimi kolegami riaditeľka Parazitologického ústavu SAV v Košiciach a hostka nášho podcastu Ivica Hromadová.
V rozhovore s moderátorkou Klarou Kohoutovou hovorila o tom, ako jej vysokoškolské štúdium ovplyvnilo porevolučné obdobie a ako využila možnosti, ktoré sa jej naskytli. Vysvetlila tiež, čomu sa venujú jej kolegovia na ústave a prezradila aj to, čo si myslí o možnostiach uplatnenia žien vo vede na Slovensku.
Archeológia je detektívka, ktorá v detstve fascinuje nejedného malého bádateľa či bádateľku. Tentoraz sme si do podcastu zavolali riaditeľa Archeologického ústavu SAV docenta Mateja Ruttkaya, pre ktorého sa tento vedný odbor stal celoživotnou vášňou.
S moderátorkou Soňou G. Lutherovou sa rozprávali aj o tom, ako rýchlo sa archeologické objavy dostanú (alebo aj nedostanu?) do učebníc, o tom, že čistá archeológia len s metličkou a lopatkou už neexistuje a ako slovenskí archeológovia využívajú najmodernejšie technológie.
Dozviete sa aj to, ako odborníci vnímajú fenomén hľadačov pokladov, čo skúmajú slovenskí archeológovia na kuvajtskom ostrove Failaka. Reč bola aj o vzťahu archeológie a developerských projektov, o najvýznamnejších hradiskách na Slovensku a o fascinujúcom projekte HISTOGENES, ktorý bude v oblasti stredného Podunajska po genetickej stránke komplexne skúmať väzby 6000 hrobov z obdobia včasného stredoveku. 600 z nich bude aj z územia Slovenska.
Prajeme príjemné počúvanie! 😊
Archeológia je detektívka, ktorá v detstve fascinuje nejedného malého bádateľa či bádateľku. Tentoraz sme si do podcastu zavolali riaditeľa Archeologického ústavu SAV docenta Mateja Ruttkaya, pre ktorého sa tento vedný odbor stal celoživotnou vášňou.
S moderátorkou Soňou G. Lutherovou sa rozprávali aj o tom, ako rýchlo sa archeologické objavy dostanú (alebo aj nedostanu?) do učebníc, o tom, že čistá archeológia len s metličkou a lopatkou už neexistuje a ako slovenskí archeológovia využívajú najmodernejšie technológie.
Dozviete sa aj to, ako odborníci vnímajú fenomén hľadačov pokladov, čo skúmajú slovenskí archeológovia na kuvajtskom ostrove Failaka. Reč bola aj o vzťahu archeológie a developerských projektov, o najvýznamnejších hradiskách na Slovensku a o fascinujúcom projekte HISTOGENES, ktorý bude v oblasti stredného Podunajska po genetickej stránke komplexne skúmať väzby 6000 hrobov z obdobia včasného stredoveku. 600 z nich bude aj z územia Slovenska.
Prajeme príjemné počúvanie! 😊
Pred niekoľkými rokmi potrebovali slovenské telekomunikačné spoločnosti vyriešiť otázku, ako by mohli byť SMS správy doručované aj na pevné linky. Vtedy im pomohli odborníci zo Slovenskej akadémie vied, ktorí vytvorili počítačový program schopný prečítať text a dokonca aj smajlíkov :).
Tomuto výskumu sa venujú vedci a vedkyne z Oddelenia analýzy a syntézy reči na Ústave informatiky SAV. Učia počítače rozumieť ľudskej reči, rozprávať a rozoznávať hovoriaceho a emócie v jeho hlase. Vďaka ich rozpoznávaču a syntetizátoru reči si napríklad nevidiaci na ŽST v Spišskej Novej Vsi môžu jednoducho zistiť aktuálne odchody a príchody vlakov, deti a rodičia vychutnávať interaktívne čítanie rozprávok, na súdoch sa zjednodušil prepis zápisníc. V budúcnosti sa môže zvýšiť bezpečnosť v leteckej doprave alebo budeme mať mobilnú aplikáciu, vďaka ktorej jednoducho zistíme či máme nábeh na Alzheimerovu chorobu.
Aj o tom vám viac v najnovšej epizóde nášho podcastu prezradí Robert Sabo, jazykovedec, ktorý svoje uplatnenie našiel v oblasti informatiky.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
Pred niekoľkými rokmi potrebovali slovenské telekomunikačné spoločnosti vyriešiť otázku, ako by mohli byť SMS správy doručované aj na pevné linky. Vtedy im pomohli odborníci zo Slovenskej akadémie vied, ktorí vytvorili počítačový program schopný prečítať text a dokonca aj smajlíkov :).
Tomuto výskumu sa venujú vedci a vedkyne z Oddelenia analýzy a syntézy reči na Ústave informatiky SAV. Učia počítače rozumieť ľudskej reči, rozprávať a rozoznávať hovoriaceho a emócie v jeho hlase. Vďaka ich rozpoznávaču a syntetizátoru reči si napríklad nevidiaci na ŽST v Spišskej Novej Vsi môžu jednoducho zistiť aktuálne odchody a príchody vlakov, deti a rodičia vychutnávať interaktívne čítanie rozprávok, na súdoch sa zjednodušil prepis zápisníc. V budúcnosti sa môže zvýšiť bezpečnosť v leteckej doprave alebo budeme mať mobilnú aplikáciu, vďaka ktorej jednoducho zistíme či máme nábeh na Alzheimerovu chorobu.
Aj o tom vám viac v najnovšej epizóde nášho podcastu prezradí Robert Sabo, jazykovedec, ktorý svoje uplatnenie našiel v oblasti informatiky.
Prajeme príjemné počúvanie! :)
Slovenská akadémia vied je najväčšou vedeckou inštitúciou a jej pracoviská nájdete v 26-tich mestách a obciach na Slovensku. Silné zastúpenie má aj na východe, len v Košiciach má sídlo 8 výskumných ústavov. Preto sme do moderátorského tímu Vedeckého podcastu SAV pribrali novú členku, Kláru Kohoutovú zo Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV. Raz do mesiaca Vám prinesie rozhovor so zaujímavou vedeckou osobnosťou pôsobiacou na východnom Slovensku. Jej prvou hostkou bola riaditeľka Centra spoločenských a psychologických vied SAV Denisa Fedáková, odborníčka v oblasti pracovnej psychológie.
V najnovšej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa dozviete viac o problematike zladenia práce a súkromia a to nielen v čase pandémie. Reč bola aj o medzinárodnom prieskume Európska sociálna sonda, ktorý sa od roku 2001 uskutočňuje každé dva roky vo viac ako 30 európskych krajinách a zapája sa do neho aj Slovensko. Doktorka Fedáková prezradí aj to, čo považuje za svoj najväčší vedecký úspech, čo jej najviac pomáha zvládať každodenný stres, čomu sa rada venuje vo voľnom čase a aká je jej športová „srdcovka“.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Slovenská akadémia vied je najväčšou vedeckou inštitúciou a jej pracoviská nájdete v 26-tich mestách a obciach na Slovensku. Silné zastúpenie má aj na východe, len v Košiciach má sídlo 8 výskumných ústavov. Preto sme do moderátorského tímu Vedeckého podcastu SAV pribrali novú členku, Kláru Kohoutovú zo Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV. Raz do mesiaca Vám prinesie rozhovor so zaujímavou vedeckou osobnosťou pôsobiacou na východnom Slovensku. Jej prvou hostkou bola riaditeľka Centra spoločenských a psychologických vied SAV Denisa Fedáková, odborníčka v oblasti pracovnej psychológie.
V najnovšej epizóde Vedeckého podcastu SAV sa dozviete viac o problematike zladenia práce a súkromia a to nielen v čase pandémie. Reč bola aj o medzinárodnom prieskume Európska sociálna sonda, ktorý sa od roku 2001 uskutočňuje každé dva roky vo viac ako 30 európskych krajinách a zapája sa do neho aj Slovensko. Doktorka Fedáková prezradí aj to, čo považuje za svoj najväčší vedecký úspech, čo jej najviac pomáha zvládať každodenný stres, čomu sa rada venuje vo voľnom čase a aká je jej športová „srdcovka“.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Predstavte si štadión vo Wembley ako jeden atóm. Viete, aké veľké by bolo jeho jadro? Asi ako hlavička špendlíka zapichnutého v strede trávnika. Práve tento kvantový svet je predmetom výskumu najlepšieho experimentálneho jadrového fyzika na Slovensku Martina Venharta z Fyzikálneho ústavu SAV.
Vypočujte si 23. epizódu nášho podcastu a dozviete sa aj to, že atómové jadrá nie sú guľaté, ale majú rôzne zaujímavé tvary, ako ich vedci môžu študovať, prečo je tento druh výskumu dôležitý, ale aj to, ako si slovenskí fyzici zo SAV poradili v CERNe pri nebezpečných situáciách v rádioaktívnom prostredí.
Doktor Venhart je okrem vedeckej práce zapojený aj do riadenia SAV ako podpredseda SAV pre 1. oddelenie vied. V podcaste nám prezradil, prečo sa do takejto pozície prihlásil, čo pre neho znamená popularizácia vedy a popísal neuveriteľnú náhodu, ktorá sa mu v živote stala a nasmerovala ho na výskumný program, ktorý spolu s kolegami na ústave realizuje.
Prajeme príjemné počúvanie! : )
Predstavte si štadión vo Wembley ako jeden atóm. Viete, aké veľké by bolo jeho jadro? Asi ako hlavička špendlíka zapichnutého v strede trávnika. Práve tento kvantový svet je predmetom výskumu najlepšieho experimentálneho jadrového fyzika na Slovensku Martina Venharta z Fyzikálneho ústavu SAV.
Vypočujte si 23. epizódu nášho podcastu a dozviete sa aj to, že atómové jadrá nie sú guľaté, ale majú rôzne zaujímavé tvary, ako ich vedci môžu študovať, prečo je tento druh výskumu dôležitý, ale aj to, ako si slovenskí fyzici zo SAV poradili v CERNe pri nebezpečných situáciách v rádioaktívnom prostredí.
Doktor Venhart je okrem vedeckej práce zapojený aj do riadenia SAV ako podpredseda SAV pre 1. oddelenie vied. V podcaste nám prezradil, prečo sa do takejto pozície prihlásil, čo pre neho znamená popularizácia vedy a popísal neuveriteľnú náhodu, ktorá sa mu v živote stala a nasmerovala ho na výskumný program, ktorý spolu s kolegami na ústave realizuje.
Prajeme príjemné počúvanie! : )
Po letnej prestávke sme tu opäť s novou epizódou. Naše pozvanie prijal Zdenko Špitálsky z Ústavu polymérov SAV. Spolu s kolegami vyvinul nový antibakteriálny materiál, ktorý zabíja baktérie viditeľným svetlom. Jeho materiály sú aj patentovo chránené. V podcaste sa dozviete, ako takýto proces vyzerá a čo to pre vedca na Slovensku v konečnom dôsledku znamená. Doktor Špitálsky vyvíja aj vysokopevné materiály do 3D tlačiarní a je spoluautorom jedného z najcitovanejších vedeckých článkov na Slovensku. V podcaste rozpráva aj o biodegradovateľných polyméroch, o tom, ako sa žije a pracuje v Grécku, o krásach Slovenska i o metalovej a klasickej hudbe. Prajeme príjemné počúvanie!
Po letnej prestávke sme tu opäť s novou epizódou. Naše pozvanie prijal Zdenko Špitálsky z Ústavu polymérov SAV. Spolu s kolegami vyvinul nový antibakteriálny materiál, ktorý zabíja baktérie viditeľným svetlom. Jeho materiály sú aj patentovo chránené. V podcaste sa dozviete, ako takýto proces vyzerá a čo to pre vedca na Slovensku v konečnom dôsledku znamená. Doktor Špitálsky vyvíja aj vysokopevné materiály do 3D tlačiarní a je spoluautorom jedného z najcitovanejších vedeckých článkov na Slovensku. V podcaste rozpráva aj o biodegradovateľných polyméroch, o tom, ako sa žije a pracuje v Grécku, o krásach Slovenska i o metalovej a klasickej hudbe. Prajeme príjemné počúvanie!
Hosťom poslednej epizódy Vedeckého podcastu SAV pred prázdninovou prestávkou bol mikrobiológ, odborník na bakteriálne nanotrubice, spoluzakladateľ iniciatívy Veda chce žiť a vášnivý stolnotenista a hráč plážového volejbalu Imrich Barák z Ústavu molekulárnej biológie SAV.
Vo vede to tak býva, že tie najväčšie objavy prichádzajú nečakane, náhodou alebo "omylom". Je to aj prípad doktora Baráka, ktorý podobným spôsobom prišiel k významnému objavu, ktorý súvisí s umieraním buniek.
Okrem toho nám prezradil, prečo sa rozhodol vrátiť z USA naspäť na Slovensko, prečo sa ako vyštudovaný jadrový chemik napokon začal venovať mikrobiológii, aký výskum súvisiaci s liečbou COVID-19 na ústave realizuje, čo podľa neho slovenskej vede najviac chýba a ako môže mať aj základný výskum veľký presah do praxe.
Prajeme príjemné počúvanie a dopočutia v septembri - v novej sérii rozhovorov s vedeckými osobnosťami Slovenskej akadémie vied! :)
Hosťom poslednej epizódy Vedeckého podcastu SAV pred prázdninovou prestávkou bol mikrobiológ, odborník na bakteriálne nanotrubice, spoluzakladateľ iniciatívy Veda chce žiť a vášnivý stolnotenista a hráč plážového volejbalu Imrich Barák z Ústavu molekulárnej biológie SAV.
Vo vede to tak býva, že tie najväčšie objavy prichádzajú nečakane, náhodou alebo "omylom". Je to aj prípad doktora Baráka, ktorý podobným spôsobom prišiel k významnému objavu, ktorý súvisí s umieraním buniek.
Okrem toho nám prezradil, prečo sa rozhodol vrátiť z USA naspäť na Slovensko, prečo sa ako vyštudovaný jadrový chemik napokon začal venovať mikrobiológii, aký výskum súvisiaci s liečbou COVID-19 na ústave realizuje, čo podľa neho slovenskej vede najviac chýba a ako môže mať aj základný výskum veľký presah do praxe.
Prajeme príjemné počúvanie a dopočutia v septembri - v novej sérii rozhovorov s vedeckými osobnosťami Slovenskej akadémie vied! :)
Prinášame vám 19. epizódu Vedeckého podcastu SAV. Naše pozvanie prijala teoretička práva Lucia Berdisová z Ústavu štátu a práva SAV. Vo svojom výskume sa zaoberá aj oblasťou ústavného súdnictva, otázkami právnej etiky, ľudských práv či diskriminácie. Je tiež milovníčkou fantasy literatúry, chalupárčenia a boxu, ktorému sa venuje už 2 roky.
S moderátorkou Soňou G. Lutherovou sa rozprávala o demokracii na Slovensku, o tom, či môže byť slovenská ústava sexi a aký vzťah by sme k nej mali mať. Ako insiderka povedala viac o tom, ako vnímala zásahy do našich práv počas pandemických zákazov vychádzania a tiež aj to, čo by mali kompetentní urobiť pre to, aby sa zlepšila dôvera verejnosti v slovenské súdnictvo.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Prinášame vám 19. epizódu Vedeckého podcastu SAV. Naše pozvanie prijala teoretička práva Lucia Berdisová z Ústavu štátu a práva SAV. Vo svojom výskume sa zaoberá aj oblasťou ústavného súdnictva, otázkami právnej etiky, ľudských práv či diskriminácie. Je tiež milovníčkou fantasy literatúry, chalupárčenia a boxu, ktorému sa venuje už 2 roky.
S moderátorkou Soňou G. Lutherovou sa rozprávala o demokracii na Slovensku, o tom, či môže byť slovenská ústava sexi a aký vzťah by sme k nej mali mať. Ako insiderka povedala viac o tom, ako vnímala zásahy do našich práv počas pandemických zákazov vychádzania a tiež aj to, čo by mali kompetentní urobiť pre to, aby sa zlepšila dôvera verejnosti v slovenské súdnictvo.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Začiatkom mája sme si pripomenuli Deň Slnka. Vedeli ste, že na Slovensku máme medzinárodne uznávaných a špičkových odborníkov na Slnko? Sú to slneční fyzici z Astronomického ústavu SAV, ktorí v celosvetovom výskume Slnka predstavujú prvú ligu. Jeden z nich, Aleš Kučera, prijal naše pozvanie do podcastu a odkryl nám viacero zaujímavých faktov nielen o Slnku samotnom, ale aj o výskume slnečných fyzikov, o slnečných erupciách, o práci na Lomnickom štíte a tiež aj o pozorovaniach na najexkluzívnejších miestach Zeme. A ak by ste mali chuť pustiť sa do amatérskeho pozorovania Slnka alebo nočnej oblohy, pridal aj niekoľko tipov, na čo dbať pri výbere správneho teleskopu ;-)
Prajeme príjemné počúvanie! :)
Začiatkom mája sme si pripomenuli Deň Slnka. Vedeli ste, že na Slovensku máme medzinárodne uznávaných a špičkových odborníkov na Slnko? Sú to slneční fyzici z Astronomického ústavu SAV, ktorí v celosvetovom výskume Slnka predstavujú prvú ligu. Jeden z nich, Aleš Kučera, prijal naše pozvanie do podcastu a odkryl nám viacero zaujímavých faktov nielen o Slnku samotnom, ale aj o výskume slnečných fyzikov, o slnečných erupciách, o práci na Lomnickom štíte a tiež aj o pozorovaniach na najexkluzívnejších miestach Zeme. A ak by ste mali chuť pustiť sa do amatérskeho pozorovania Slnka alebo nočnej oblohy, pridal aj niekoľko tipov, na čo dbať pri výbere správneho teleskopu ;-)
Prajeme príjemné počúvanie! :)
Prednedávnom Slovenskom preletela správa o objave nového minerálu so zvláštnym menom Dobšináit. V 17. epizóde Vedeckého podcastu SAV moderátor Peter Boháč vyspovedal jeho spoluobjaviteľa geológa Martina Števka z Ústavu vied o Zemi SAV.
Prezradil, prečo Dobšináit dostal práve takéto meno, aké vlastnosti musí mať minerál, aby sme ho mohli označiť za nový, ktorý slovenský minerál je najvzácnejší a napríklad aj to, ktoré lokality na Slovensku sú pre geológov a zberateľov z celého sveta najatraktívnejšie.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Prednedávnom Slovenskom preletela správa o objave nového minerálu so zvláštnym menom Dobšináit. V 17. epizóde Vedeckého podcastu SAV moderátor Peter Boháč vyspovedal jeho spoluobjaviteľa geológa Martina Števka z Ústavu vied o Zemi SAV.
Prezradil, prečo Dobšináit dostal práve takéto meno, aké vlastnosti musí mať minerál, aby sme ho mohli označiť za nový, ktorý slovenský minerál je najvzácnejší a napríklad aj to, ktoré lokality na Slovensku sú pre geológov a zberateľov z celého sveta najatraktívnejšie.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Hosťom 16. epizódy Vedeckého podcastu SAV bol Richard Filčák z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Vo svojom výskume sa venuje životnému prostrediu, ekonomicko-sociálnym súvislostiam klimatických zmien, téme environmentálnej spravodlivosti, chudoby a rozvojovým stratégiám.
S moderátorkou Soňou G. Lutherovou sa rozprával o práci prognostikov, o záväzku dekarbonizovať Slovensko aj o tom, ako kvalita životného prostredia ovplyvňuje najchudobnejšie skupiny obyvateľov.
Prezradil tiež či ako prognostik vníma smerovanie Slovenska optimisticky alebo pesimisticky a dozviete sa aj to ako sa jeho výskumné témy odrážajú v jeho životnom štýle.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Hosťom 16. epizódy Vedeckého podcastu SAV bol Richard Filčák z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Vo svojom výskume sa venuje životnému prostrediu, ekonomicko-sociálnym súvislostiam klimatických zmien, téme environmentálnej spravodlivosti, chudoby a rozvojovým stratégiám.
S moderátorkou Soňou G. Lutherovou sa rozprával o práci prognostikov, o záväzku dekarbonizovať Slovensko aj o tom, ako kvalita životného prostredia ovplyvňuje najchudobnejšie skupiny obyvateľov.
Prezradil tiež či ako prognostik vníma smerovanie Slovenska optimisticky alebo pesimisticky a dozviete sa aj to ako sa jeho výskumné témy odrážajú v jeho životnom štýle.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Prečo je socialistická architektúra krásna a prečo by sme ju mali chrániť? Bude Dom odborov Istropolis kultúrnou pamiatkou? Čo musí architektonický objekt spĺňať, aby mohol byť za pamiatku označený? Máme na Slovensku nejaké príklady pozitívneho a citlivého narábania s architektúrou? A ktorý objekt v Bratislave vlastník doslova znásilnil?
Dozviete sa to od odborníčky na slovo vzatej. Pozvanie do najnovšej epizódy nášho podcastu prijala historička, teoretička a kritička architektúry, vedúca Oddelenia architektúry na Historickom ústave SAV profesorka Henrieta Moravčíková.
Prezradí vám aj to, ako sa jej spolupracuje s nadšencami z Čiernych dier, ako plánujú využiť štedrý finančný dar, ktorý od nich dostali.
Prajeme príjemné počúvanie :)
Prečo je socialistická architektúra krásna a prečo by sme ju mali chrániť? Bude Dom odborov Istropolis kultúrnou pamiatkou? Čo musí architektonický objekt spĺňať, aby mohol byť za pamiatku označený? Máme na Slovensku nejaké príklady pozitívneho a citlivého narábania s architektúrou? A ktorý objekt v Bratislave vlastník doslova znásilnil?
Dozviete sa to od odborníčky na slovo vzatej. Pozvanie do najnovšej epizódy nášho podcastu prijala historička, teoretička a kritička architektúry, vedúca Oddelenia architektúry na Historickom ústave SAV profesorka Henrieta Moravčíková.
Prezradí vám aj to, ako sa jej spolupracuje s nadšencami z Čiernych dier, ako plánujú využiť štedrý finančný dar, ktorý od nich dostali.
Prajeme príjemné počúvanie :)
V najnovšej epizóde nášho podcastu sme sa rozhodli dať priestor nastupujúcej generácií vedcov. Naše pozvanie prijala Terézia Valkovičová, doktorandka z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV. Vo svojom výskume sa v laboratóriu DIABGENE venuje štúdiu vzácnych foriem diabetu a zisteniu genetickej príčiny porúch sekrécie inzulínu. Okrem toho je predsedníčkou združenia Mladí vedci SAV, ktoré pomáha riešiť problémy doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov a zapájajú sa aj do popularizácie vedy.
Vypočujte si 14. epizódu Vedecké podcastu SAV a dozviete sa aj to, v ktorej časti Európy ju zastihlo vypuknutie pandémie, prečo si za svoje pôsobisko vybrala práve SAV, ako môže diabetik zistiť či náhodou netrpí vzácnou genetickou formou cukrovky a tiež aj to, ako vyzerá online kurz latinskoamerických tancov.
Prajeme príjemné počúvanie.
V najnovšej epizóde nášho podcastu sme sa rozhodli dať priestor nastupujúcej generácií vedcov. Naše pozvanie prijala Terézia Valkovičová, doktorandka z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV. Vo svojom výskume sa v laboratóriu DIABGENE venuje štúdiu vzácnych foriem diabetu a zisteniu genetickej príčiny porúch sekrécie inzulínu. Okrem toho je predsedníčkou združenia Mladí vedci SAV, ktoré pomáha riešiť problémy doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov a zapájajú sa aj do popularizácie vedy.
Vypočujte si 14. epizódu Vedecké podcastu SAV a dozviete sa aj to, v ktorej časti Európy ju zastihlo vypuknutie pandémie, prečo si za svoje pôsobisko vybrala práve SAV, ako môže diabetik zistiť či náhodou netrpí vzácnou genetickou formou cukrovky a tiež aj to, ako vyzerá online kurz latinskoamerických tancov.
Prajeme príjemné počúvanie.
